Na Appalačskom pohorí vládla krutá zima. Snehu každý deň pribúdalo, ortuť na teplomere klesala nižšie a nižšie a rieky zamŕzali. Ľudia trpeli. Červený kríž rozvážal zásoby potravín helikoptérami.

Posádka jednej helikoptéry mala za sebou celodennú službu. Neskoro popoludní sa vracali domov, keď zrazu uvideli chatrč ponorenú v snehu. Z komína vychádzal malý kúdol dymu. Záchranný tím predpokladal, že jej obyvateľom zrejme došli zásoby potravín, paliva, možno aj liekov. Pre hustý les museli pristáť asi kilometer od chatrče. Naložili si na chrbty ťažké balíky s najnevyhnutnejšími zásobami a vydali sa k malému domčeku. Brodili sa cez ťažký sneh, ktorý im siahal po pás. K domu prišli poriadne vyčerpaní, zadychčaní a spotení. Keď zabúchali, otvoriť im prišla chudá, uzimená žena. Vedúci záchranného tímu sa predstavil a povedal: „Sme z Červeného kríža.“

Žena bola chvíľu ticho a potom povedala: „Táto zima je naozaj tvrdá. Myslím si, že tohto roku vám naozaj nemôžem ničím prispieť.“


Zdieľať: