V ten deň, keď sa Ellen narodila, ostrý novembrový vietor ohýbal konáre stromov. Do rodiny, ktorá žila poctivým kresťanským životom, sa narodili dvojičky – dve dievčatká.

Ellen vyrastala ako všetky ostatné deti. Keď mala 9 rokov a vracala sa so svojou sestrou-dvojičkou zo školy, nejaké dievča sa im začalo vysmievať. Rodičia ich viedli k tomu, aby sa nebili, preto sa radšej ponáhľali domov. Dievča však vzalo kameň a hodilo. Ellen sa obzrela a práve vtedy sa to stalo. Zásah! Letiaci kameň jej rozdrvil nos. Krv sa jej začala valiť po tvári a Ellen odpadla.

Tri týždne bola v kóme. Len jej matka verila, že to prežije. A mala pravdu. Ellen sa nakoniec prebrala, no následky zostali na celý život. Nos bol úplne rozbitý, tvár znetvorená. Nastali problémy, pretože sa začali objavovať príznaky ďalších a ďalších chorôb.

Mladí ľudia sú často nespokojní so svojím vzhľadom, pretože chcú byť pekní. No pre toho, kto má zohavenú tvár, sa život stáva priam utrpením. Keď sa Ellen pozrela do zrkadla, nemohla uveriť, že to je jej vlastná tvár. Ellen tak zoslabla a schudla, že vyzerala ako živá kostra.

„Hovorila si s Ellen o smrti?“ pýtali sa priatelia jej matky. Chceli jej tým pripomenúť, aby pripravila svoju dcéru na smrť. Stal sa však zázrak. Ellen žila ďalej a deň čo deň bola silnejšia. Jazvy po tragédii však ostali. Keď sa otec vrátil z cesty, na ktorej bol v čase nehody, nemohol svoje malé dievčatko spoznať. Po úraze zistila, že aj tie kamarátky sa s ňou už nechcú priateliť. Snažila sa to statočne znášať, ale bola veľmi sklamaná. Jedinú radosť a prijatie našla u Ježiša. Hovorila: „Získala som istotu, že Ježiš miluje aj mňa.“

Aj keď jej zdravie bolo podlomené a mala bolesti, rozhodla sa vrátiť do školy. No nestačila zvládnuť učivo a prepadla. Jej životný sen – dosiahnuť vzdelanie – sa zrútil. Opäť na ňu doľahli ťažké depresie.

Ellen sa o kresťanskom živote musela ešte veľa naučiť. Boh ju povolal, aby cestovala a kázala. Utrpenie a choroby, ktoré ju neustále prenasledovali, jej pomohli byť pokornou a závislou od Pána. Na jednom z prvých zhromaždení tak zachrípla, že mohla len šepkať. Keď však začala kázať, hlas sa jej zrazu vrátil a mohla dve hodiny hovoriť.

V roku 1846 sa vydala za Jamesa Whitea, muža nadšeného pre šírenie posolstva o blízkom druhom príchode Ježiša Krista. Obaja začali bok po boku kázať evanjelium o tom, že Ježiš skoro príde.

Aj keď mala 61 rokov, prichádzali skúšky. Boh ich však využil pre dobro svojho diela. V živote prežila toľko ťažkostí, ako iní desiati spolu. Ale Boh bol vždy s ňou, takže každá bolesť sa končila radosťou. Táto žena prežívala osobné stretnutia s Kristom vo videniach, predniesla stovky kázaní a napísala knihy obsahujúce viac ako 25 miliónov slov, ktoré dodnes vedú ľudí ku Kristovi a zaradili sa medzi najčítanejšie knihy na svete.

Zdieľať tento príbeh: