Časopis Review of Pacific University v r. 1991 priniesol článok o havárii černobyľskej atómovej elektrárne z roku 1986, pri čítaní ktorého zrejme všetkým čitateľom prebehol mráz po chrbte.

V riadiacej miestnosti mali vtedy službu dvaja elektroinžinieri. Keby sme chceli opísať, čo tam robili, najlepšie by sme to zrejme vystihli slovami „vystrájali“, „bláznili sa“ alebo „skúšali“, koľko ten stroj znesie. Robili to, čo Sovieti neskôr nazvali „nepovolený experiment“. Chceli zistiť, ako dlho vydrží turbína ísť na „voľnobeh“, keď náhle odstavia reaktor.

Odstaviť nukleárny reaktor je naozaj zložitý a nebezpečný proces, pretože reaktory sú pri náhlom znížení výkonu veľmi nestabilné. Aby znížili výkon reaktora na úroveň, pri ktorej by mohli uskutočniť zamýšľaný experiment, museli ručne vypnúť šesť samostatných, počítačom riadených bezpečnostných systémov.

Jeden počítač za druhým začal vysielať výstražné signály: „Stop! Hrozí nebezpečenstvo! Nepokračovať!“ Namiesto toho, aby experiment rýchlo ukončili, vypínali jeden bezpečnostný systém za druhým a pokračovali v pokuse. Každý z nás vie, ako sa to skončilo. Rádioaktívne žiarenie po výbuchu reaktora bolo zaznamenané takmer na celom svete. Bola to najväčšia priemyselná katastrofa v dejinách ľudstva.

Podobne aj v Písme svätom nachádzame jasné rady a výstrahy. Ako často ignorujeme varovné signály a tvrdohlavo pokračujeme vo svojich bláznivých pokusoch! Ignorujeme ich na vlastné nebezpečie. Tragické na tom však je, že svojou nezodpovednosťou ohrozujeme aj nevinných.


Zdieľať: