Watchman Nee rozpráva príbeh o čínskom bratovi, ktorý sa pri ceste vlakom ocitol v kupé s troma nekresťanmi. Aby im čas rýchlejšie plynul, traja muži sa rozhodli zahrať si karty. Potrebovali však k sebe niekoho štvrtého. Keď sa spýtali kresťana, či si s nimi zahrá, odpovedal im: „Ľutujem, že vás musím sklamať, ale nemôžem si s vami zahrať, pretože som si nevzal ´svoje´ ruky.“
„Čo tým chcete povedať?“ spýtali sa prekvapene.
„Tento pár rúk totiž nepatrí mne,“ vysvetlil, keď hovoril o zmene vlastníctva, ktoré sa udialo, keď prijal Ježiša za svojho Spasiteľa. Tento čínsky brat prežil mnohé nádherné víťazstvá, pretože „celé svoje telo považoval za vec, ktorá patrí úplne Pánovi“.
Chrámom Svätého Ducha číslo 1, ako to vysvetlil Pavel Korinťanom, je spoločné telo veriacich, ktoré tiež nazýva „cirkev“. Boh varuje, že každý, kto kazí a znesväcuje cirkev, zahynie, pretože cirkev je telo, ktoré Ježiš vykúpil svojou vlastnou krvou. V 1 Kor 6,19.20, Pavel predstavuje Korinťanom chrám Svätého Ducha číslo 2. Tým chrámom je celý človek, ktorý sa pri obrátení stáva „príbytkom“ Ducha Svätého.
Svätý Duch nie je len v nejakej časti mysle ani nie je duchovne citlivou časťou jednotlivca, ale prebýva v celej bytosti. Buď je Pánom všetkého, alebo Pánom ničoho. Čínsky kresťan vo vlaku vyznal, že nielen jeho srdce, ale aj jeho ruky patria Pánovi. Tento princíp mohol aplikovať na ktorúkoľvek časť svojho tela.


Zdieľať: