Sundar väčšinu noci prebdel zabalený do svojej prikrývky. Keď nad ránom teplota klesla, triasol sa od zimy. Bol vďačný, že ho v tme neobťažovali nijaké zvieratá. Veľmi sa tešil, keď spozoroval prvé známky svitania. Čoskoro bol hore a zbieral vetvičky na rozloženie ohňa. Sedel pri ohni, zohrieval sa a modlil za to, kam má ísť ďalej. Vtom zbadal približujúcu sa skupinu mužov. Chlapi niesli palice a smiali sa. Sundar spoznal jedného z nich. Bol to moslim, ktorý do neho včera hádzal kamene.

Sundar vstal a čakal. Svaly mal napnuté. Očakával, že ho muži začnú biť. Bol prekvapený, keď sa tak nestalo. Namiesto toho ich vodca padol na kolená a prosil: „Prosíme, odpusť nám. Si svätý muž a my sme sa voči tebe prehrešili. Dohodli sme sa, že sa dnes pred svitaním stretneme a pôjdeme za dedinu, aby sme sa presvedčili, že ťa v noci usmrtili divé zvieratá. A ty nielen žiješ, ale si v poriadku a pokojne na nás čakáš. Je zrejmé, že Boh si ťa veľmi obľúbil. Vráť sa s nami do dediny. Dáme ti jedlo i strechu nad hlavou. Keď si odpočinieš, chceme si vypočuť všetko, čo nám povieš.“

Sundarovi chvíľku trvalo, kým pochopil, čo chlap hovorí. Prišiel, aby sa presvedčil, že je mŕtvy, a teraz si ho chcel uctiť. „Len Boh dokázal zmeniť vaše srdcia,“ odvetil Sundar. „Odprevadím vás do vašej dediny a poviem vám dobrú správu o večnom živote.“


Zdieľať: