Hudson Taylor, ktorý chcel odísť do Číny ako misionár, si všimol, že Marianne, s ktorou bol zasnúbený, sa k nemu nespráva ako predtým. Keď sa jej na to spýtal, priznala, že otec nesúhlasí s ich zasnúbením. Hudson bol šokovaný, pretože pred časom im osobne dal povolenie k sobášu.

Okamžite napísal pánovi Vaughanovi, aby si ujasnil situáciu. Pán Vaughan odpovedal priamočiaro, hoci nie tak ako Hudson chcel. „Keby si zostal v Anglicku, nič by mi neurobilo väčšiu radosť než tvoje šťastné manželstvo s Marianne. Ale neviem si predstaviť, žeby opustila krajinu.“

Hudson sa najprv nahneval. Ale čím viac o tom rozmýšľal, tým viac chápal pocity pána Vaughana. Predstavoval si, ako by asi prebiehal ich rozhovor:

Pán Vaughan: „Kde budete po svadbe bývať?“

Hudson: „ V Číne.“

Pán Vaughan: „Kde presne? Čína je obrovská krajina.“

Hudson: „Zatiaľ neviem. Pán Boh mi to neukázal. Ale dúfam, že niekde vo vnútrozemí, kde sa cudzinci ešte nedostali.“

Pán Vaughan: „ Aké budete mať finančné zabezpečenie?“

Hudson: „Možno ma zamestná Čínska evanjelizačná spoločnosť. Ešte nie som úplne rozhodnutý. Budeme žiť z toho, čo nám Pán Boh zabezpečí.“

Pán Vaughan: „Ako často nás Marianne navštívi?“

Hudson: „Neviem vám sľúbiť, či ju ešte niekedy uvidíte.“

Keď o tom Hudson takto rozmýšľal, pochopil, prečo pán Vaughan nebol ich sobášom nadšený. Akokoľvek veľmi ľúbil Marianne, Pána Boha miloval viac. A Boh ho volal do Číny, či so ženou alebo bez nej. A tak mu neostalo nič iné, len zasnúbenie zrušiť.


Zdieľať: