Elie Wiesel, ktorý ako 15-ročný prežil peklo Osvienčimu, rozpráva tento starý židovský príbeh:

Po nezmyselnom vyvraždení jednej židovskej obce navrhli tí, ktorí to hlboko otrasení prežili, aby bol ako slávnostná hra usporiadaný proces so živým Bohom. Všetky roly sú rozdelené – pojednanie proti obžalovanému – Bohu – sa môže konať aj v jeho neprítomnosti. Chýba len obhajca. „Kto chce prevziať obhajobu Boha?“ Po dlhej chvíli napokon vstáva nejaký cudzinec a obraňuje Boha tak obratne a skvelo, že všetci účastníci sú naplnení obdivom. Prosia tohto šikovného Božieho advokáta, aby sa za nich neskôr u Boha prihovoril, ak ho teda tak dobre pozná. Úpenlivo prosia o zmilovanie, pretože nebezpečenstvo ešte nepominulo. Nepriatelia stále ešte číhajú pred bránami mesta a pripravujú sa na ďalší útok. V rozhodujúcom okamihu, keď sa znova približuje krik nepriateľov a preniká až do sály, ukáže tento skvelý Boží obhajca svoju pravú tvár. Je to satan! Iba on nabral odvahu brániť Boha tvárou v tvár ľudskému utrpeniu.

Týmto príbehom chce autor varovať všetkých, ktorí sa s prílišnou istotou a prirýchlo pokúšajú brániť Boha a vysvetľovať utrpenie sveta a človeka. Pretože svojimi prázdnymi rečami môžu ničiť a zraniť dôstojnosť trpiaceho človeka i Božie tajomstvo.


Zdieľať: