autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Takmer každý človek dobrej vôle sa niekedy dostane do situácie, keď môže urobiť zázrak, to znamená, poskytnúť niekomu niečo, čo môže urobiť zázraky.
Okuliare
Grandpa Nybakken bol tesár. Jedného dňa sa rozhodol, že urobí niekoľko debničiek, ktoré venuje svojmu cirkevnému zboru na šatstvo, ktoré sa rozhodli poslať sirotám do Číny. Keď boli debničky hotové, pomáhal ich naplniť šatstvom a naložiť do nákladného auta, ktoré ich malo odviezť do prístavu. Mal dobrý pocit z toho, že aj on mohol prispieť – aj keď len v malej miere – k realizácii tohto projektu.
Cestou domov siahol do vrecka na košeli, aby si dal okuliare. Ale okuliare nenašiel. Keď rozmýšľal, kde by mohli byť, uvedomil si, čo sa asi stalo. Okuliare sa mu museli nepozorovane vyšmyknúť z vrecka a padnúť do niektorej debničky. Jeho nové značkové okuliare teraz cestovali do Číny!
Starý tesár nezarábal veľa peňazí. Keď si pomyslel, že si musí kúpiť zas ďalšie nové okuliare, veľmi sa nahneval. „Bože, to nie je fér,“ povedal Bohu, keď sa znechutený vracal domov. „Snažím sa verne venovať svoj čas na tvoje dielo a prihodí sa mi toto!“
O niekoľko mesiacov navštívil ich zbor riaditeľ čínskeho sirotinca, aby sa im poďakoval za ich vernosť a podporu. „Ale predovšetkým,“ povedal, „chcem sa vám poďakovať za okuliare, ktoré ste nám minulého roku poslali. Komunisti nám veľa vecí zhabali – a medzi nimi boli aj moje okuliare. Naše dotácie sú nízke. Bol som doslova zúfalý. Aj keby som mal peniaze, jednoducho nemám možnosť dať si urobiť nové. Spolu s ostatnými pracovníkmi sirotinca sme sa za to veľa modlili. Potom prišli vaše debničky. Keď sme otvorili jednu z nich, hneď navrchu ležali okuliare.“
Na chvíľu zmĺkol. Potom, ešte stále ovládaný silným dojmom, pokračoval: „Ľudia, keď som si ich vyskúšal, boli ako ušité pre mňa! Chcem sa vám poďakovať za vašu pozornosť a štedrosť!“
Zhromaždenie počúvalo natešene o zázračných okuliaroch. Určite si to musel popliesť s nejakým iným zborom, mysleli si mnohí. Na ich zozname vecí určených do sirotinca neboli predsa nijaké okuliare!
Celkom vzadu však ticho sedel obyčajný tesár. Slzy mu stekali dolu tvárou. Jedného obyčajného dňa ho neobyčajným spôsobom použil sám veľký Majster Tesár.