Sivovlasá sestra si sadla na studenú, kamennú dlážku vedľa miestnosti, kde bola Annie, a otvorila hnedé papierové vrecúško. Vybrala oriešky a ukázala ich dospievajúcemu dievčaťu, ktoré sa krčilo v kúte tejto malej miestnosti. „Poď, Annie, pozri sa, čo som ti doniesla,“ povedala sestra. Annie sa však ani nepohla. Jej neprítomný pohľad smeroval stále dopredu.
„To je beznádejný prípad,“ konštatovali lekári, „len akési neskrotné stvorenie!“ Sestry si vraveli: „Nemá nikoho, nikoho na tomto svete!“
Musí niekoho mať, rozhodla sa jedna sivovlasá sestra a začala malej, divokej Annie prejavovať lásku. „Bola by som taká rada, keby si mi niečo povedala,“ vzdychla si. „Viem, že život sa voči tebe zachoval veľmi kruto. Keď si mala osem rokov, zomrela ti mama a o dva roky neskôr ťa opustil otec. Zostali ste s Jimmym sami. Potom zomrel aj on a ty si začala strácať zrak. Nie div, že toľko kopeš a kričíš. Oni ťa tu kvôli tomu zamykajú. Ja by som to tiež niesla veľmi ťažko. Viem, že nie si pomätená, ako si myslia. Si len ranená tvrdou skutočnosťou. Mám ťa rada, Annie. Prídem zase zajtra a porozprávame sa.“
Aj keď Annie odmietala hovoriť, oriešky, ktoré jej tam sestra nechala, zjedla. Láska k Annie nútila túto starú ženu deň čo deň ju navštevovať. A vždy vo štvrtok je doniesla oriešky. Postupne Annie začala reagovať na prejavenú lásku. Po čase sa začala usmievať a hovoriť. Prestala kopať a kričať.
Aj ostatné sestry sa s ňou začali priateliť. Lekári si všimli túto zmenu a rozhodli, že už nemusí byť izolovaná. Poslali ju do školy pre nevidiacich, ktorú spravoval Alexander Graham Bell. Tam si medzi študentmi a učiteľmi našla veľa priateľov. Podstúpila operáciu, po ktorej sa jej vrátil zrak. Naučila sa posunkovú reč, vďaka ktorej sa mohla rozprávať aj s hluchými.
Annie sa stala učiteľkou hluchých, nemých a slepých študentov. Potom prijala pozvanie na juh Spojených štátov. Žilo tam šesťročné dievčatko, ktoré bolo hluché, nemé a slepé. Volalo sa Helen Kellerová. Bolo neovládateľné ako divé zviera. Annie ju milovala a pomáhala jej učiť sa. Povzbudzovala ju, aby chodila do školy. Potom sa toto dievča dostalo aj na vysokú školu, kde s Annienou pomocou získalo titul. Helen cestovala po svete a stretávala sa s prezidentmi, ministerskými predsedami, kráľmi a kráľovnami.
Keď jej anglická kráľovná Viktória pripínala najvyššie ocenenie krajiny, spýtala sa jej: „Ako ste dosiahli také pozoruhodné výsledky? Ako mi vysvetlíte, že aj keď ste takmer slepá a hluchá, dokázali ste vo svete robiť toľko dobra?“
Helen Kellerová bez váhania vzdala hold svojej učiteľke Annie Sullivanovej. Povedala: „Nebyť Annie Sullivanovej, meno Helen Kellerovej by zostalo neznáme. Bez jej lásky by som nebola ničím.“ A keby ste sa spýtali Annie Sullivanovej, ako sa to podarilo jej, povedala by vám: „Nebyť tej starej sivovlasej sestry, ktorá mi prejavovala lásku a súcit, nebola by som ničím.“
Nech je tvoj životný cieľ, tvoje zamestnanie alebo profesia akékoľvek, vykonávaj ho ako pre Pána Boha – verne a s láskou.


Zdieľať: