Moja najsilnejšia životná skúsenosť sa začala v kempe na rieke Sázava, keď som mal 23. Mňa, presvedčeného neznaboha, kamarátka zoznámila so živým Bohom. Bolo to také inšpiratívne, že som v noci nemohol zaspať. Zo spacáka som hľadel na hviezdnu oblohu a prvýkrát v živote som sa vedome modlil: „Bože, ak si, daj sa mi spoznať.“ V tú chvíľu sa v mojich ušiach rozoznelo hromové „SOM!“

O pár dní sa ma dvaja známi spýtali, či by som s nimi nešiel hľadať prácu do Viedne (na čiernom trhu, písal sa rok 1999). Tam si ma vybrali dvaja o chlp starší civilkári a odviezli ma na stavbu. Keď sa už chystali odísť, položili mi štyri otázky. Najdôležitejšia pre môj ďalší život bola tá posledná: „Si veriaci?“

Keby som odpovedal nie, znamenalo by to, že som hlasu v ušiach neuveril. Keby som odpovedal áno, už nikdy o sebe nebudem môcť povedať, že som neveriaci. A budem sa musieť zmeniť. Povedal som áno.


Zdieľať: