Keď sa v meste, kde som kedysi pracoval ako kazateľ, konala jubilejná bohoslužba, prišla za mnou jedna sestra. Povedala mi: „Pamätáš si, ako som pred 50 rokmi prišla za tebou s dvoma otázkami? Na obidve otázky si mi dal odpovede, ktoré mi dodnes pomáhajú.“ Ja som si to vôbec nepamätal. Tak mi tie dve otázky pripomenula.

Najprv mi povedala: „Pri modlitbe sa neviem sústrediť. Modlím sa… a zrazu zistím, že myšlienkami som niekde úplne inde. Čo mám robiť?“ Povedal som jej: „Modli sa nahlas.“ Ona si to vzala k srdci a dodnes jej to pomáha.

Bol som zvedavý na druhú otázku. Pripomenula mi, čo mi kedysi povedala: „Mám obavu, že strácam vieru. Čítam Bibliu a premýšľam o viere. Stále sa mi však vynárajú nejaké otázky, ktoré ma znepokojujú a ja si s nimi neviem poradiť. Nepoznám na ne odpoveď.“ Na to som zareagoval slovami: Sestra, to je dôkaz, že tvoja viera je živá.

Ona na to: Ja si to dodnes uvedomujem.

Nemožno veriť bez otázok. Sú to otázky, na ktoré hľadáme a niekedy ani nenájdeme a možno ani nemôžeme nájsť odpoveď. Boh nám niečo zjavil, ale mnoho zostáva zahalené a zakryté rúškom tajomstva. Nám je vlastné, že chceme mať vo všetkom jasno. Na každú otázku chceme mať presnú a jasnú odpoveď.

Viera je niekedy zmes istoty a neistoty. Ako vážne uvažujúci kresťania sa pochybnostiam nevyhneme. Niektoré sú však zbytočné – pretože Boh má svoje tajomstvá.


Zdieľať: