Jedného dňa utekal nahnevaný malý chlapec po dedine a kričal: „Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!“ Nikto poriadne nevedel, ako zareagovať.
Napokon chlapec dobehol na okraj strmého útesu a kričal do údolia: „Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!“
Z údolia sa mu v ozvene vracalo: „Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!“
Vyľakaný chlapec utekal domov. So slzami v očiach povedal mame, že v údolí bol zlý malý chlapec, ktorý naňho vykrikoval: „Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!“
Jeho mama vzala chlapca späť k útesu a povedala mu, aby zakričal: „Milujem ťa! Milujem ťa!“
Keď to urobil, dostal odpoveď: „Milujem ťa! Milujem ťa!“
Odvtedy sa chlapec už viac nikdy tak zúrivo nehneval a nekričal „nenávidím ťa“.
Tento princíp overil čas. Čo robíme a hovoríme sa nám vráti späť ako ozvena. Ak chceme, aby si nás iní vážili, aj my si ich musíme vážiť. Ak chceme mať priateľov, aj my sa musíme naučiť byť priateľskí. Nikto ti nezostane nič dlžný. Dostaneš len to, čo dávaš.