„Peniaze,“ bubnoval prstami po stole, „potrebujem peniaze!“ Pred rokom by nebol sedel vo svojej izbe a robil si starosti s peniazmi. Rýchlo by hľadal spôsob, ako k nim prísť. Riešenie sa vždy našlo – raz si od niekoho požičal, inokedy dal niečo do záložne. Dokonca mal šťastie a niekoľkokrát vyhral v kartách. Ale teraz nie. Stal sa kresťanom a prestal používať staré metódy. Musí predsa existovať nejaký iný spôsob, ako získať peniaze. Ale aký? Uchádzal sa o prácu v niekoľkých firmách, ale tú už prisľúbili iným študentom pred odchodom na letné prázdniny.

Keď sa tak pozeral z okna na stromy so žltými listami, zrazu dostal zvláštnu myšlienku. Najprv sa jej bránil. Pripadalo mu to príliš detinské a jednoduché pre univerzitného študenta. Iste by bolo hlúpe kľaknúť si a poprosiť Boha, aby mu poslal potrebné peniaze. Nepočul o nikom, kto by to robil. Predsa Boha nemôže zaujímať, čo bude George Müller jesť na večeru alebo či si má za čo kúpiť učebnice. Alebo áno? Napokon sa rozhodol, že to skúsi. Kľakol si a lakťami sa oprel o okraj postele. „Drahý Bože,“ začal, čudujúc sa, či zo seba nerobí hlupáka. „Ty poznáš moju situáciu a vieš, čo potrebujem. Prosím, postaraj sa o mňa. Amen.“


Zdieľať: