| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Na oblohu Boh vyvesil svoju hviezdnu zástavu, aby dokázal, že Kráľ je doma; vyvesuje svoj hviezdny erb, aby ateisti poznali, ako pohŕda ich výrokmi, ktoré vznášajú proti nemu. Človek, ktorý sa pozrie na hviezdnatu oblohu a potom tvrdí, že neverí, v skutočnosti sa buď vyhlasuje za blázna alebo za klamára.
Planetárium
Isaac Newton, veľký učenec a skutočne veriaci človek, mal priateľa, ktorý popieral existenciu Boha. Tvrdil, že všetko vzniklo len tak náhodou, všetky veci sú výsledkom slepých síl v prírode. Obaja muži boli astronómovia.
Jedného dňa dostal Newton nápad, ako svojho priateľa prinúti zamyslieť sa nad jeho filozofiou. V jednej z najlepších londýnskych dielní dal urobiť malé planetárium, ktoré postavil vo svojej pracovni. Pri najbližšej návšteve priateľa sa rozhovor ako obyčajne stočil na astronómiu. Neveriaci priateľ zrazu zbadal krásne planetárium, na ktorom boli vyznačené všetky pohyby planét a obežníc v ich pomere k slnku. Chvíľu s obdivom pozoroval otáčajúcu sa slnečnú sústavu a potom sa spýtal: „Newton, odkiaľ máš také obdivuhodné dielo, ktoré tak presne znázorňuje pohyby planét?“ „Odkiaľ?“ pokojne odvetil Newton. „Včera som vošiel do svojej pracovne a toto planetárium tu už stálo. Zrejme vzniklo náhodou, aby dokázalo pravdivosť tvojej teórie o náhode, vzniku a usporiadaní celého sveta.“
Jeho priateľ okamžite pochopil nemožnosť svojho chápania. Na malom príklade sa naučil, že celý obdivuhodne a veľkolepo usporiadaný vesmír nemôže byť len výsledkom slepých síl prírody.







