Pred týždňom sa manželka vrátila z pôrodnice, kde sa však musela náhle vrátiť kvôli nečakaným komplikáciám. Po niekoľkých dňoch ju prepustili. Aby si oddýchla a zotavila sa, odišla aj s malým synčekom k svojim rodičom, ktorí sa náramne tešili z malého vnúčika.
Zostal som doma sám. Keď som dostal výplatu, som si sadol ku kuchynskému stolu a kontroloval bankový výpis, na ktorom figurovali naše zvyčajné položky. Medzi ne patrili samozrejme aj dary pre cirkevný zbor a desiatky, ktorými sme sa rozhodli pravidelne podporovať cirkev. Tento mesiac budeme musieť zaplatiť navyše aj za manželkinu druhú neplánovanú hospitalizáciu. Spomenul som si tiež, že dve pneumatiky mám ojazdené a bolo by dobré, čím skôr ich vymeniť. V tej chvíli sa ma zmocnilo zdesenie. Kde vezmem peniaze, aby som to všetko zaplatil?
Prvé, čo ma napadlo, bol desiatok. Čo keby som tento mesiac nedal desiatok, ale za tie peniaze kúpil nové pneumatiky a zaplatil manželkinu neplánovanú hospitalizáciu? Pán Boh by to iste pochopil. Ale potom som rozmýšľal: Nie, to nemôžem urobiť. Desiatok mi naozaj nepatrí. A čo dary?
O chvíľu som už vypisoval poštovú poukážku so sumou nášho pravidelného desiatku i darov. Potom som vypísal poukážky na všetky ostatné bežné položky. S pokojom v srdci, ale s obavami o budúcnosť, som poštovú poukážku vypísanú na dary a desiatok vložil do obálky a obálku do svojej Biblie.
V sobotu ráno som sa vydal na cestu do zboru, kde som mal kázať. Zrazu som si uvedomil známy, ale veľmi nepríjemný pocit prázdnej pneumatiky. Nečakal som, že moje obavy sa tak rýchlo naplnia. Na okraji vozovky som zdvihol auto a vymenil prasknutú pneumatiku za rezervu.
Keď som spustil auto dolu, celý zdesený som zistil, že rezervná pneumatika je tiež takmer prázdna. Rozhodol som sa, že napriek tomu musím na nej dôjsť do zboru. Zvyšok cesty som šiel veľmi pomaly, takže do zboru som prišiel niekoľko minút pred tým, než som mal začať kázať. Stručne som sa prítomným ospravedlnil a vysvetlil, prečo meškám.
Po bohoslužbe ma jeden manželský pár pozval na návštevu. Bolo to príjemné a milé stretnutie. Keď sme sa na záver spolu modlili, prosil som, aby Pán Boh požehnal túto rodinu. Odprevadili ma až k autu a poďakovali za návštevu. Keď sme sa lúčili, tento pán mi pri podávaní ruky vsunul niečo do dlane.
Prekvapený som zistil, že sú to skrútené papierové bankovky. Trval som na tom, že peniaze od nich nemôžem vziať. Za svoju prácu som predsa riadne platený a za žiadne služby neberiem od členov nijaké finančné príspevky. Ale oni odmietli vziať si peniaze späť. Navrhli mi, aby som si za ne kúpil nové pneumatiky. Bol som naozaj v pomykove. Poďakoval som im a vydal sa na cestu.
Nikto, ani tento starší manželský pár, netušil, aký zápas som pred niekoľkými dňami prežíval vo svojom srdci. Všetko, čo mohol hocikto vedieť, bolo to, že mám zničenú pneumatiku. Keď som sa pozrel, koľko peňazí mi dali, narátal som 60 eur. Bolo to presne na dve nové pneumatiky.
Slzy sa mi tlačili do očí, keď som si spomenul, ako som pred niekoľkými dňami váhal. Boh sa bezprostredne a zázračným spôsobom postaral o prostriedky, za ktoré sme si mohli zaobstarať, čo sme potrebovali. Nikdy viac mi ani nenapadlo nedať dary a desiatok Tomu, ktorý je voči nám taký štedrý a veľkorysý.


Zdieľať: