Novinár si spomína, ako raz s priateľom cestoval taxíkom v New Yorku. Keď vystúpili, priateľ povedal vodičovi: „Ďakujeme za bezpečnú jazdu. Šoférovali ste vynikajúco.“

Vodič zostal chvíľu ohromený. Potom povedal: „Chcete mi zalichotiť, alebo čo?

„Nie, nie,“ povedal muž, „myslím to celkom vážne. Obdivujem vás, že v takej dopravnej špičke dokážete jazdiť s chladnou hlavou. Takých vodičov, čo to dokážu, nie je veľa. Som rád, že som sa dnes s vami mohol zviezť.“

„Dobre, dobre,“ povedal taxikár a odišiel.

Novinár sa spýtal priateľa: „Čo to malo znamenať?“

„Snažím sa opäť vniesť lásku do tohto mesta,“ povedal priateľ. „Som presvedčený, že to je jediná vec, ktorá môže zachrániť toto mesto.“

„Myslíš si, že jeden človek dokáže zachrániť New York?“

„To nie je jeden človek,“ odpovedal muž. „Predpokladajme, že tento šofér bude mať dnes dvadsať jázd. K tým dvadsiatim klientom bude milý vďaka tomu, že niekto bol milý k nemu. Tých dvadsať klientov sa bude vzápätí správať milo a srdečne k svojim zamestnancom, spolupracovníkom alebo dokonca doma k najbližším. Tak sa môže dobrá vôľa a príjemné ovzdušie rozšíriť prinajmenšom k tisícke ľudí. Je na tom azda niečo zlé?“

„Všetko závisí od toho, či to taxikár podá ďalej.“

„Možno to ani nepodá. Ale ja môžem dnes povedať niečo pekné ďalším desiatim ľuďom. Ak sa mi z tých desiatich podarí urobiť troch šťastných, potom som nepriamo ovplyvnil postoj aspoň troch tisícok ľudí.“

„Ty si ale čudák,“ povedal novinár priateľovi.

„Práve to svedčí o tom, aký si cynik,“ povedal muž. „Vezmi si napríklad poštárov. Dôvod, prečo toľkí nenávidia svoju prácu je, že im nikto nepovie, akú záslužnú prácu vykonávajú.“

„Ale veď nerobia nijakú záslužnú prácu.“

„Nerobia ju preto, lebo nie sú presvedčení, že niekomu záleží na tom, či ju robia dobre alebo nie,“ odpovedal muž.

Novinár a jeho priateľ kráčali ďalej dolu ulicou. Všimli si piatich robotníkov, ktorí práve obedovali. Zastavili sa a priateľ povedal: „Bude to krásna stavba. Ale práca je určite ťažká a nebezpečná.“

Robotníci pozreli neveriacky na muža.

„Kedy bude dokončená?“

„V júni,“ zavrčal jeden z nich.

„Je to naozaj veľmi impozantné. Musíte byť všetci pyšní na to, čo robíte!“

Keď odišli, novinár povedal: „Stále som si nie istý, že robíš niečo dobré.“

„Práve naopak,“ povedal muž, „keď títo muži porozmýšľajú o tom, čo som im povedal, budú mať zo svojej práce lepší pocit a budú môcť byť ešte viac užitoční.“

„Ale to nemôžeš robiť sám,“ povedal novinár. „Sám nič nedokážeš.“

„To ma netrápi,“ odpovedal. „Dúfam, že sa ku mne pridajú ďalší.“

Kráčali ďalej dolu ulicou.

„Ty si sa usmial na tú jednoduchú ženu,“ povedal odrazu novinár priateľovi.

„Áno, viem,“ odpovedal muž. „Ak je náhodou učiteľka, jej trieda s ňou dnes prežije fantastický deň.“

Väčšina z nás si neuvedomuje vplyv, ktorý môžeme mať na tento svet, ak sa budeme deliť o Božiu lásku. Zdanlivo bezvýznamným činom môžeme spustiť reťazovú reakciu a spôsobiť vo svete veľkú zmenu.


Zdieľať: