„Otecko, váš chlapec má asi nádor na mozgu. Posielam ho na tomografické vyšetrenie ,“ povedal mi primár detského oddelenia nemocnice, kde ležal náš syn. Domov som šiel ako vo sne. Niekoľko nasledujúcich nocí som nespal. Nemohol som to pochopiť. Prečo práve on? Bože, ako to môžeš dovoliť? Veď on za nič nemôže. Ty ho môžeš uzdraviť.“ Ale pokoj neprichádzal.

Asi po týždni som zrazu v modlitbe povedal niečo iné: „Bože, daj mne i mojej manželke silu, aby sme dokázali prijať, čo sa má stať.“ V tej chvíli som sa upokojil. V to ráno som povedal svojej žene o lekárovom podozrení. Túto správu prijala ako matka na moje prekvapenie pokojne. Nakoniec všetko dobre dopadlo a syn je dnes zdravý.

Aj dnes ráno by z tvojho srdca, rozumu i úst malo zaznieť: „Pane, nech sa stane tvoja vôľa v mojom živote. Pomôž mi poznať cestu, ktorou mám dnes ísť. Túžim po tom, aby si šiel so mnou.“


Zdieľať: