Zdenko sa niekoľkokrát pozrel na hodinky. Už hodinu a pol čakal na Martinu. Chvíľu stál, chvíľu sa prechádzal… Naposledy to bola hodina, predtým trocha menej. Ale dnes…

Zakaždým, keď prišla, zašvitorila: „Prepáč, prosím. Ale skôr som nemohla.“ A Zdenko vždy prepáčil. Čo mu zostávalo, keď ju mal tak rád. Situácia sa aj teraz opakovala skoro navlas, keď sa Martina takmer po dvoch hodinách konečne objavila. Skoro – až na jednu maličkosť. Zdenko jej už neprepáčil. Pre Martinu to bol hotový šok. Kvety, ktoré jej skôr hodil než dal, ju pálili rovnako ako zlé svedomie. Zrazu si uvedomila, že si so Zdenkom zahrávala a že jej „prepáč“ bolo iba frázou, nie skutočným prejavom ľútosti.

Ako to so Zdenkom a Martinou dopadlo? Martine trvalo dva týždne, kým pochopila svoju vinu a vyhľadala Zdenka nie preto, aby sa pred ním predvádzala, ale aby sa úprimne ospravedlnila.

To je dobrá lekcia pokánia pre každého. Aj my často prichádzame k Bohu s ľahkomyseľným odpusť, odpusť, odpusť… Ale skutočné pokánie je niečo viac. Pravé pokánie prináša zmenu.


Zdieľať: