Pred nejakým časom som šiel s manželkou do veľkého obchodu kúpiť si lampu. Dievča, ktoré nás obsluhovalo, bolo veľmi príjemné. Vyzeralo atraktívne, bolo dobre oblečené, malo pekne upravené vlasy i celý zovňajšok. Milo sa usmievalo a bolo veľmi ochotné.
V ten deň bol obchod otvorený dlhšie ako zvyčajne. Kým nás obsluhovala, znenazdajky sa pozrela na hodinky. Blížila sa záverečná. Rýchlo zložila lampu a zavolala druhú predavačku, aby zákazníka obslúžila namiesto nej. Napriek tomu, že práca zostala nedokončená, rýchlo sa zbalila a s priateľkami odišla. Nebola ochotná urobiť niečo navyše v záujme spokojného zákazníka. Stačilo jej, že si splnila svoju profesionálnu povinnosť a dodržala pracovný čas.
Ak si myslela, že zákazník si to nevšimne, veľmi sa mýlila. Zrazu nám jej milý prístup, úsmev a ochota pripadali ako falošná pretvárka, taktika na oklamanie zákazníka. Určite si to všimol aj jej šéf. Skutočný vzťah k práci sa totiž pozná práve podľa ochoty urobiť aj niečo navyše.


Zdieľať: