Jeden bohatý princ hľadal nevestu. Precestoval krajinu preoblečený. Našiel tú pravú a o šesť mesiacov bola svadba. Po nejakom čase spozoroval v očiach svojej milej smútok. „Prečo si smutná? Stalo sa niečo?“

„Som zúfalá. Neviem sa správať ako princezná. Neviem tak jesť, hovoriť ani sa obliekať. Kedy sa to naučím? Kedy sa naozaj stanem princeznou?“

Princ sa na ňu milo pozrel a povedal: „Ja to všetko viem. Ale všimol som si, že sa stále na mňa dívaš, že ma napodobňuješ v správaní. Verím, že raz príde deň, keď sa mi budeš vo všetkom podobať a ľudia si budú myslieť, že si sa narodila ako princezná. Moja milá, netráp sa, už pred šiestimi mesiacmi si sa stala princeznou, keď sme sa vzali.“

My sa nestaneme Božími deťmi, my nimi už sme – sme Božími synmi a dcérami. Ak si sa rozhodol patriť Bohu a ustavične hľadíš do Ježišovej tváre, budeš sa mu stále viac podobať.


Zdieľať: