Za školou stála skupina siedmačiek. Anna sa tešila, že patrí medzi ne. Dievčatá boli také super. Nikdy si nemyslela, že sa bude s niektorou z nich tak veľmi kamarátiť. Ale potom sa začala potĺkať po meste s Danou. Teraz boli Danine kamarátky aj jej priateľkami.

Tieto „super“ dievčatá sa rozprávali o chlapcoch, ohovárali ostatné dievčatá a sťažovali sa na učiteľov a domáce úlohy. Anna zväčša len počúvala, ale cítila sa tiež super, že konečne medzi ne tiež patrí. Dana zrazu povedala: „Musím si zapáliť. Inak asi zomriem. Dáte si aj vy?“

Saša vytiahla z tašky poloprázdny balíček cigariet a ponúkla Danu. Saša si tiež vzala cigaretu, zapálila si a ponúkla Táňu. Potom odložila cigarety do tašky.

Anne zovrelo hrdlo. Ešte nikdy neskúšala fajčiť. Vlastne ani nechcela. Dobre vedela, aké je to škodlivé. Rodičia by ju asi zabili, keby zistili, že fajčila. Zdalo sa, že len tri zo šiestich dievčat budú fajčiť. Anne sa uľavilo – ale len na okamih.

Dana si zapálila cigaretu, dala si poriadneho šluka a potom podala cigaretu Anne. Anna si všimla, že dve ďalšie fajčiarky urobili to isté – tiež podali cigaretu svojim kamarátkam. Prsty sa jej trochu triasli, keď od Dany vzala cigaretu. Veď to vlastne ani nechcela. Ale keď byť Daninou kamarátkou a patriť do jej party znamenalo pre ňu tak veľa. Anna o to nechcela prísť pre takú maličkosť, akou je cigareta. Musím sa snažiť veľmi sa nenadýchnuť, pomyslela si. Keby som sa rozkašlala alebo mi bolo zle, vyzerala by som ako idiot. Hneď by zistili, že som začiatočník.

Anna si priložila cigaretu k perám a snažila sa tváriť, akoby to robila každý deň. Napokon, veď to bola len maličkosť…

*

Prešli roky. Anna sedela sama na tráve na malom cintoríne a tešila sa z teplých jarných lúčov. Na budúci týždeň končil ďalší semester. Včera večer sa jej Dávid spýtal, či by sa zaňho vydala. Potom sa spolu dohodli, že svadba bude niekedy na Vianoce.

Anna sa letmo pozrela na náhrobný kameň ženy, ktorá sa mala stať jej svokrou. „Bola by som taká rada, keby tu bola,“ zašepkala. Hnevala sa, že zomrela tak náhle.

Anna siahla po cigarete. Robila to vždy, keď bola nervózna alebo zamyslená. Zrazu si uvedomila, že nijakú nemá. Odvtedy, čo Dávidova matka zomrela, Dávid prestal fajčiť. Anna sa o to pokúšala tri alebo štyrikrát, pretože vedela, ako veľa to znamená pre Dávida. Vždy sa však k fajčeniu musela vrátiť. Keď sa včera večer po tom, čo ju Dávid požiadal o ruku, vrátila domov, vyhodila posledný balíček cigariet. „Budeš mi musieť pomôcť, Bože,“ modlila sa teraz. „Viem, že nie som dosť silná, aby som to zvládla sama.“

Vo vrecku mala namiesto cigariet letáčik o tom, ako prestať fajčiť. Vzala si ho z čakárne, keď bola na poslednej kontrole u lekára. Dnes Anna vytočila telefónne číslo a večer bola na prvom stretnutí kurzu „Ako prestať fajčiť“. To bol ten najkrajší svadobný dar, aký mohla dať Dávidovi – aj sebe – a tiež spôsob, ako si uctiť pamiatku jeho mamy.


Zdieľať: