Jeden muž sa vybral za rabínom, aby sa mu posťažoval, aký má hrozný život.

„Ten život je neznesiteľný. Už to nemôžem vydržať! V jednej izbe je nás deväť. Čo mám robiť?“

Rabín ho pozorne počúval a potom povedal: „Určite chováte kozičku. Vezmite ju dnu k sebe.“

Aj keď sa mužovi táto rada vôbec nepozdávala, na rabínovo naliehanie to predsa sľúbil. Na rozlúčku mu rabín povedal: „Len urob, ako ti hovorím a vráť sa o týždeň.“

O týždeň sa muž opäť vydal k rabínovi. Vyzeral oveľa horšie ako predtým. Bol úplne zničený.

„Už to nemôžeme vydržať,“ povedal. „Tá koza je samá špina!“

Rabín mu odvetil: „Tak choď domov a kozičku opäť uviaž v chlieve. O týždeň mi príď povedať, ako sa vám darí.“

Celý rozradostený sa o týždeň vrátil k rabínovi a už zďaleka kričal: „Život je taký krásny. Tešíme sa z každej minúty, keď tú odpornú kozu nemusíme mať pri sebe – a sme v izbe len my deviati.“


Zdieľať: