Kedysi dávno žil v Číne učiteľ, ktorý vždy na začiatok vyučovania pozval jedného študenta dopredu, vystrel k nemu ruky a vysvetlil mu, že v jednej ruke drží zlatú mincu a druhá je prázdna. Úlohou žiaka bolo uhádnuť, v ktorej ruke drží mincu. Ak to študent uhádne, dostane zlatú mincu. Ak nie, dostane úder do tváre zaťatou prázdnou päsťou. Ak sa rozhodne nehádať vôbec, môže sa vrátiť na svoje miesto.

Tento obrad robil učiteľ každý deň. Pretože študenti vedeli, aký je ich učiteľ silný a šikovný zápasník, báli sa hádať. Vedeli, že jeho úder im môže spôsobiť vážne poranenie.

Keď sa náhodou stalo, že študent ukázal na jednu ruku, učiteľ sa ho spýtal: „Si si istý?“

Študent sa pozrel na učiteľovu tvrdú päsť a zamračenú tvár, zmenil svoje rozhodnutie a rýchlo sa ponáhľal späť na svoje miesto.

Jedného dňa učiteľ pozval dopredu Čina. Jeho otec zomrel pred piatimi rokmi. Boli veľmi chudobní a mali čo robiť, aby prežili. Čin naozaj potreboval zlatú mincu.

Učiteľ vystrel dopredu zovreté päste. Čin dlho skúmal obe ruky. Spolužiaci naňho zízali a čakali, kedy sa vráti na miesto ako mnohí pred ním. Napokon Čin ukázal na učiteľovu ľavú päsť.

„Si si istý?“ spýtal sa učiteľ.

Čin prikývol.

„Nechceš to radšej nechať a vrátiť sa na svoje miesto?“

Čin pokrútil hlavou, že nie.

Učiteľ zdvihol päsť a udrel Čina priamo do tváre. Čin padol na zem. Chvíľu tam omráčený ležal a díval sa na učiteľa. Potom učiteľ otvoril päste – a v oboch držal zlatú mincu.

„Nečakajte, že niečo dostanete zadarmo,“ povedal triede učiteľ. „Všetko niečo stojí.“

Učiteľ pomohol Činovi postaviť sa, usmial sa naňho a do ruky mu dal dve zlaté mince. Tento pokus už nikdy viac nezopakoval.

Dnes sa ľudia boja rozhodnúť. Majú strach, že zlyhajú. Boja sa bolesti. Majú strach niesť zodpovednosť. Boja sa, že ich to bude niečo stáť.

V živote často stojíme pred podobnými rozhodnutiami. Pamätajte, že najlepšie veci v živote nie sú zadarmo; vždy niečo stoja – ale oplatí sa to.