Istý človek si zlomil ľavú ruku. Keď raz v noci nemohol spať, predstavoval si rozhovor medzi svojou pravou a ľavou rukou.

Pravá ruka hovorí: „Ľavá ruka, ty až tak veľmi nechýbaš. Každý je rád, že si sa zlomila ty, a nie ja. Ty nie si až taká dôležitá.“

Ľavá ruka sa spýtala: „Prečo si myslíš, že si dôležitejšia?“

Pravá ruka odpovedala: „Náš pán by bezo mňa nenapísal ani jeden list.“

Ľavá ruka: „Ale kto drží papier, na ktorý píše?“

Pravá ruka: „Kto udrie kladivom?“

Ľavá ruka: „Kto drží klinec?“

Pravá ruka: „Kto tlačí hoblík, keď tesár vyrovnáva dosku?“

Ľavá ruka: „Ale kto pevne drží dosku?“

Pravá ruka: „Keď náš pán kráča po ulici a stretne niekoho známeho, ktorou z nás zdvihne klobúk na pozdrav?“

Ľavá ruka: „A kto drží tašku, kým sa pozdraví? Vieš čo, spýtam sa ťa niečo,“ povedala ľavá ruka. „Keď sa náš pán včera holil, ty si držala britvu, ale pretože som ti nemohla pomáhať, niekoľkokrát sa porezal. To si si určite všimla, však? A tiež mu zastali hodinky. Vieš prečo? Ty mu ich síce nakrútiš, ale ak ti ich ja nepridržím, nepripne si ich na ruku. Nevyberieš ani peniaze z peňaženky, aby pán mohol zaplatiť, ak tam nie som a peňaženku ti nepodržím. Bezo mňa dokáže pán urobiť len málo vecí.“

V službe pre Boha má každý z nás svoje miesto a svoju úlohu. Nikto nie je dôležitejší a väčší – je len iný a má inú úlohu.


Zdieľať: