Som kresťanka, ale niekedy zabúdam ďakovať Bohu za veci, ktoré sa nestali. Teraz to chcem napraviť. Vďačná som za nehody, ktorým som sa vyhla; za choroby, na ktoré som mohla ochorieť, ale nestalo sa tak. Vďačná som za to, že mi nezhorel dom, keď som zabudla vypnúť žehličku (bola zapnutá päť hodín). Vďačná som za to, že keď sme nechali dvere na garáži celú noc nezamknuté, nič nám nezmizlo. Niekedy zabúdam ďakovať Bohu za také bežné veci, ako je voda, teplo, elektrina… jednoducho, že všetko doma funguje tak, ako má.

Vďačná som vždy, keď sa deti vrátia v poriadku zo školy; vďačná som aj vtedy, keď sa manžel vráti domov zo služobnej cesty. Vďačná som za každý deň, keď sa deti medzi sebou nepohádajú, keď sa nebijú… Vďačná som za každý ich úsmev, pekný pohľad, za slová: „Mám ťa rád, mamička.“ Čím ďalej, tým viac si to všetko vážim a prestávam to považovať za samozrejmosť. Som veľmi rada, že mám niekoho, komu za to všetko môžem poďakovať.


Zdieľať: