Bolo to v prvý večer, čo noví vojaci nastúpili do armády. Po celodennom náročnom cvičení, pochodovaní v daždi a blate sedeli v kasárňach a rozprávali sa, čo cez deň prežili.

Jeden vojak – kresťan – bol ticho. Ako vedel, bol jediným kresťanom v kasárňach. Rozmýšľal – má, nemá…?

Zrazu všetko stíchlo a všetky oči boli upreté na jedno miesto – tam, kde tento kresťan kľačal pri svojej posteli a modlil sa.

Priamo oproti nemu, naprieč cez veľkú izbu si starší svalnatý vojak práve vyzúval zablatené kanady. Uvedomil si nezvyčajné ticho v miestnosti, a tak sa pozrel, čo sa deje. Keď uvidel modliaceho sa vojaka na kolenách, hodil doň ľavú čižmu. Vojak sa však modlil ďalej. Čoskoro nasledovala aj druhá čižma a trafila mladíka do chrbta. Ani tak sa nenechal vyrušiť a pokračoval v modlitbe. Onedlho zaznel povel: „Zhasnúť svetlo!“ a všetci hneď zaspali. To ďalšie, čo počuli, bol budíček.

Keď sa starší vojak obliekol a zohol sa po topánky, spomenul si, čo bolo večer. Aký bol však prekvapený, keď jeho kanady stáli pri posteli očistené od blata a vyleštené.

Po čase sa z nich stali dobrí priatelia.


Zdieľať: