Alenka sa vracala domov zo školy. Šla pomaly a dívala sa do zeme. Rozmýšľala nad domácou úlohou. Keď sa skončilo vyučovanie, pani učiteľka povedala: „Deti, dnes nedostanete písomnú domácu úlohu. Ale chcem, aby ste v pondelok priniesli do školy nejakú zaujímavú vec. Urobíme si tu výstavku a vyhodnotíme tri najzaujímavejšie predmety.“ Alenka stále nemohla na nič prísť. „Tak zober tú novú bábiku, čo si dostala na narodeniny,“ radila jej mamička. Alenke sa to však nezdalo. Takú bábiku má predsa hocikto.

V nedeľu dopoludnia sa Alenka vybrala k babičke. Azda mi babička poradí, čo by som mohla doniesť na výstavku, hovorila si. Ako tak šla po chodníku, zrazu spozorovala, že sa v tráve niečo hýbe. Zastavila sa. Bola to húsenička – veľká zelená húsenička. Alenka ju nabrala na list a ponáhľala sa ďalej.

„Babička, pozri sa, čo mám,“ zavolala z dverí namiesto pozdravu. „Vieš, čo,“ navrhla babička, „ja ti na tú húseničku niečo prinesiem.“ Šla do komory a priniesla veľkú fľašu od uhoriek. Alenka sa s chuťou pustila do práce. Na dno fľaše nasypala trochu piesku, priniesla zelené vetvičky a nakoniec vložila húseničku do jej nového domova. Alenka si spokojná prezerala svoje dielo. Vtom sa buchla po čele a zvolala: „Už to mám! Už viem, čo prinesiem do školy na výstavku!“

Keď chlapci a dievčatá prichádzali do triedy, každý niesol svoju vzácnosť – Jurko nový angličák, Janko pretekárske auto na ovládanie, dievčatá mali väčšinou krásne bábiky. Keď uvideli Alenku s fľašou od uhoriek, dali sa do smiechu. Alenka sa v rozpakoch zastavila vo dverách. „Len poď ďalej,“ zavolala ju pani učiteľka, „a vy, deti, sa nesmejte. Myslím, že Alenka priniesla najzaujímavejšiu vec!“

A naozaj. Všetky deti si svoje hračky odniesli zase domov, len Alenkina fľaša zostala stáť na stolíku pri okne. Deti každý deň nosili húseničke listy a pozorovali, ako pekne rastie. Jedného dňa, keď deti prišli do triedy, Janko vykríkol: „Niekto nám ukradol húseničku!“ Deti sa zhŕkli okolo fľaše. „Ale nie,“ vysvetľovala pani učiteľka, „pozrite sa tu pod list! Húsenička sa nám zakuklila.“

Odvtedy sa vo fľaši nedialo nič zaujímavé. Nič sa tam nehýbalo a deti na ňu takmer zabudli. Až raz ráno ktosi zvolal: „Pozrite, vo fľaši je motýľ!“ A naozaj. Z kukly sa vyliahol krásny farebný motýľ. Stanko prekvapený poznamenal: „To je ale zázrak! Škaredá húsenica sa premenila na krásneho motýľa!“

Takýto zázrak premeny môže prežiť každý človek. Biblia ho nazýva znovuzrodenie. Keď si uvedomíš, že sa potrebuješ zmeniť, vyznaj na modlitbe: „Pane Bože, ty vidíš, aký som. Prosím, odpusť mi a zmeň ma, aby som bol čistý a krásny ako motýľ. Sám to nedokážem. Ale viem, že ty máš moc úplne ma zmeniť.“


Zdieľať: