Jedna športová televízna stanica vysielala v roku 1988 prenos zo Zimných olympijských hier. Aj keď sa vám to bude zdať nemožné, ale sledovali sme tréning nevidiacich lyžiarov na slalomovej trati. Nevidiaci šiel vo dvojici so svojím vidiacim partnerom, ktorý ho na trati navigoval, kedy zabočiť doľava a kedy doprava. Najprv sa to spolu učili na provizórnej trati. Keď túto prípravu zvládli, spolu so svojím vidiacim partnerom šli priamo na slalomovú trať, kde ich vidiaci partneri lyžovali vedľa nich a kričali im: „Doľava!“ a „Doprava!“ Keď príkaz bezprostredne poslúchli, celú trať zvládli bez problémov a spolu so svojím vidiacim partnerom došli šťastne do cieľa.

V tejto disciplíne existujú len dve možnosti: Buď stopercentná dôvera a cieľ, alebo katastrofa.

To je vlastne živý obraz kresťanského života. V tomto svete sme ako nevidiaci na trati. Nevidíme za najbližšiu zákrutu nášho života, nevieme čo nám prinesie zajtrajšok. Preto sa musíme úplne spoľahnúť na to, čo nám hovorí náš vidiaci partner – Boh. V jeho slove máme rady ako úspešne dôjsť do cieľa.


Zdieľať: