Keď Rosina Hernandezová študovala na vysokej škole, bola raz na rockovom koncerte, kde jeden mladý muž brutálne zbil iného muža. Nikto sa nepokúsil zabrániť mu v tom. Na druhý deň sa dopočula, že zbitý muž zraneniam podľahol. Trápilo ju, že ani ona, ani nikto iný sa tomuto mladíkovi nepokúsil pomôcť. Na túto nehodu nemohla zabudnúť. Doliehala na ňu zodpovednosť pasívneho diváka.

O nejaký čas sa stala Rosina svedkom ďalšej katastrofy. Auto, ktoré šlo v daždi pred ňou, dostalo zrazu šmyk a zrútilo sa. Dopadlo na strechu do vody, z ktorej trčala len zadná kapota. V tej chvíli sa nad hladinu vynorila ženská hlava. Pani kričala o pomoc a hovorila, že jej manžel je uväznený v aute.

Teraz už Rosina nečakala na nikoho. Kým ďalší okoloidúci stáli na kraji cesty a pozorovali, čo sa deje, Rosina skočila do vody a snažila sa otvoriť predné dvere. Pretože sa jej to nepodarilo, začala päsťou búchať do zadného skla a kričať, aby jej niekto prišiel pomôcť, pretože v aute zomiera človek.

Najprv sa rozhodol jeden, po chvíli prišli aj ďalší, aby jej pomohli. Spoločnými silami rozbili sklo a muža vytiahli von. Ešte bol živý, ale o niekoľko minút už mohlo byť neskoro.

Pani ďakovala Rosine, že zachránila život jej manžela. Obe sa tešili, že napokon všetko dobre dopadlo. Rosina sa totiž rozhodla, že už nikdy nezlyhá a urobí všetko, čo bude v jej silách, aby zachránila ľudský život. Svoj sľub dodržala.


Zdieľať: