Keď v roku 1878 založil William Booth svoje hnutie, ktoré nazval „Armáda spásy“, prichádzali za ním muži a ženy z celého sveta a pripájali sa k nemu. Bola to skupina veriacich, ktorí si dali za cieľ starať sa o chudobných, hladujúcich, bezdomovcov a pomáhať im priamo na ulici. Založil ju bývalý vojenský generál a jej členovia pri svojej službe dodržiavali prísnu, priam vojenskú disciplínu.

Jeden muž, ktorý kedysi sníval o tom, že sa raz stane biskupom, sa preplavil z Ameriky do Anglicka. Tiež sa chcel k tomuto novému hnutiu pridať. Bol to farár Samuel Brengle, ktorý opustil svoju peknú faru, aby sa stal členom Boothovej armády. Generál Booth spočiatku prijímal jeho službu dosť zdráhavo a neochotne. Povedal mu: „Príliš dlho ste boli sám sebe šéfom, svojím vlastným pánom, nemuseli ste sa nikomu podriaďovať.“

Aby mu dal lekciu pokory a naučil ho poslúchať, Booth určil, že Brengle má čistiť topánky ostatných spolupracovníkov. Znechutený Brengle si pomyslel: „Preto som preplával Atlantický oceán, aby som tu krémoval topánky? To teda nie!“ Ale potom sa mu v mysli vynoril obraz. Videl, ako sa Ježiš skláňa k špinavým nohám drsných a nevzdelaných rybárov. Vtedy zašepkal: „Pane, ty si umyl ich nohy; ja budem krémovať ich topánky.“ Od tej chvíle sa jeho život od základu zmenil.


Zdieľať: