Glenn sa narodil na jednej americkej farme a chodil do školy, ktorá mala len jednu triedu. Ako chlapec vyrastal vo veľmi ťažkých a tvrdých podmienkach. Spolu so svojím bratom mali na starosti kúrenie v ich malej škole. Jedného rána, keď chlapci liali petrolej na rozpálené uhlie v peci, vyšľahol zrazu obrovský plameň. Glennovi sa podarilo utiecť, ale jeho brat zostal medzi plameňmi. Glenn sa obrátil. Keď videl bezmocného brata, ponáhľal sa pomôcť mu, ale aj on utrpel ťažké popáleniny. Jeho brat zomrel a Glenn takmer prišiel o nohy – pre rozsiahle popáleniny mu hrozila ich amputácia. Lekár sa vyjadril, že ak sa aj podarí zachrániť Glennovi nohy, nikdy nebude chodiť.

To však nie je koniec príbehu. Glenn často sníval, že sa raz stane bežcom. Aj keď teraz nastalo v jeho živote ťažké obdobie, prežíval veľké sklamanie a strácal odvahu i zmysel života, svojho sna sa nevzdal. Ba čo viac, viedol ho k rozhodnutiu, že bude opäť chodiť – a chodil! Potom, že bude behať – a behal. Potom, že bude trénovať – a začal trénovať! Potom, že vyhrá domáce majstrovstvá – a vyhral ich! Potom, že prekoná svetový rekord – a naozaj ho prekonal, a to hneď niekoľkokrát. V roku 1936 získal dokonca striebornú medailu na Olympijských hrách v Berlíne.

Glenn Cunningham si dal konkrétny životný cieľ, na prvý pohľad nedosiahnuteľný. Cieľ, ktorý si určíme, nám však vie dať novú silu a má moc zmeniť ťažké okolnosti na bohaté požehnanie.


Zdieľať: