Klip, klap, klip, klap – ozývali sa kopytá koní na kamennom chodníku. Sprievodca šiel vpredu. Na hlave mal široký klobúk, ktorý ho chránil pred slnkom. Vždy ráno si zroloval veľké pončo a uviazal ho k sedlu. V noci mu slúžilo ako prikrývka.

Za ním šiel pastor Landeros. K sedlu mal pripevnené ťažké kožené vaky plné liekov, kníh a časopisov. Bol totiž na jednej zo svojich misijných ciest. Pre sprievodcu to bola príležitosť zarobiť si nejaké peniaze. Aj keď sa pastorovi zdal trochu zvláštny, nemal inú možnosť. Bez neho by sa nedostal do odľahlej dediny, ktorá ležala zapadnutá niekde v týchto nehostinných horách.

Cestovali spolu už niekoľko dní, ale sprievodca bol stále mĺkvy. Pastor Landeros sedel na koni a hľadel priamo na chrbát muža, ktorý šiel pred ním. ´Čo sa asi odohráva v srdci tohto človeka?´ rozmýšľal. Pokúšal sa rozprávať mu o svojej službe iným ľuďom, o posolstve kníh, ktoré so sebou nesie, no sprievodca vôbec nejavil záujem.

Potom pastor akoby počul hlas: ´Rozprávaj sprievodcovi o tom, ako môže človek odovzdať srdce Ježišovi.´ Aj keď váhal, nakoniec predsa poslúchol. Bolo to veľmi ťažké rozprávať sa s človekom, ktorý mu bol stále otočený chrbtom. Sprievodca vôbec nereagoval. Trmácali sa po úzkom chodníku a pastor sa stále prihováral – k sprievodcovmu chrbtu! ´O čom ten muž asi rozmýšľa?´ napadlo ho neraz. Potom sa chodník prudko stáčal doprava a vtedy uvidel jeho tvár. Po drsných lícach sprievodcu stekali slzy!

„Zoskočme z koní a pomodlime sa,“ povedal pastor. Kľakli si spolu do trávy a tam odovzdal sprievodca svoje srdce Ježišovi. Svedkami jeho vyznania boli len obrovské kaktusy, ktoré rástli všade okolo.

„Pamätáte si, keď sme poslednú noc táborili a ja som vás poprosil, aby ste nabrali vodu na polievku?“ spýtal sa sprievodca.

„Áno. Povedali ste mi, že mám odstrániť zelený povlak z povrchu, a tak nabrať vodu do nádoby. Ale prečo to teraz spomínate?“

„Pretože… Nerád vám to hovorím. Pochopte, keď ste boli zohnutý pri vode, chcel som vás zozadu zastreliť. Všimol som si, že máte dobré hodinky a drahé pero a myslel som si, že aj niečo z toho, čo máte v batohu, by sa mi podarilo dobre predať. Bol som presvedčený, že náš kňaz by mi odpustil, pretože vás pokladá za kacíra. Ale potom som si povedal, že bude lepšie, keď s tým počkám do ďalšieho dňa. Prečo by som sa mal s toľkou batožinou trápiť sám? Ešte aspoň jeden deň mi to pomôžete odniesť a potom vás zabijem.“

Vtedy si pastor Landeros uvedomil, že cestuje so zločincom. Bol taký zaskočený, že úplne stratil reč.

Sprievodca pokračoval: „Ale teraz sa všetko zmenilo – teraz sme bratia. Budem vás chrániť a postarám sa o vás. Chcem, aby ste ma viac naučili o Bohu, aby som, keď sa vrátim domov, mohol o ňom rozprávať aj iným.“

Pastor mu celú cestu rozprával a keď sa v dedine lúčili, dal mu nejaké časopisy a letáky so svedectvami o Ježišovi.

Tento človek dovtedy zabil a okradol už mnohých pocestných, ktorým sa ponúkol ako sprievodca. Pretože pastor Landeros poslúchol hlas, ktorý sa mu prihovoril, zachránil nielen seba, ale získal aj ďalšieho človeka pre Krista.


Zdieľať: