Keď občas stretnem zapáchajúceho bezdomovca, spomeniem si na príbeh o márnotratnom synovi. Mladší syn, o ktorom je prvá časť príbehu, vyzeral pri svojom návrate domov podobne, ako špinavý, otrhaný, bosý a zanedbaný bezdomovec. Pohľad naňho určite nebol príjemný.

Jeho otec však nevidel špinavé handry a necítil zápach. Videl svojho syna, ktorý odišiel s tým, že sa už nikdy nevráti. Teraz bol zase doma. Otec ho vyobjíma a nedbá na to, že sa od neho môže zašpiniť. Pobozká ho na privítanie a vôbec sa nebojí, že by od neho mohol chytiť koronu, žltačku alebo inú nákazlivú chorobu. Je to predsa jeho syn.

Potom dáva sluhom príkaz, aby z neho zmyli špinu a dali mu čisté šaty. Začala oslava. Oslava návratu strateného syna.


Zdieľať: