Otec Dwighta Moodyho zomrel, keď mal Dwight štyri roky. Mesiac po otcovej smrti sa jeho mame narodili dvojčatá. Najbližších deväť mesiacov sa musela postarať o rodinu bez akéhokoľvek príjmu. Veritelia boli nemilosrdní.

Akoby všetkých problémov nebolo dosť, najstarší syn utiekol z domu. Pani Moodyová bola presvedčená, že syn sa určite vráti, a tak vždy večer dala do okna lampu. Matkina viera a modlitby mali na malého Dwighta veľký vplyv. Napísal: „Dobre si pamätám, ako nedočkavo čakala na správy od svojho syna, ako nás vždy posielala na poštu, aby sme sa spýtali, či od neho neprišiel list. Neraz býval v noci prudký vietor a pri ostrých nárazoch sa otriasal takmer celý dom, ale napriek tomu sme počuli, ako sa matkin hlas povznáša v modlitbe za nášho brata.“

Boh vypočul matkine modlitby. Márnotratný syn sa napokon po rokoch vrátil domov. Dwight spomína: „Mama práve sedela pri dverách, keď k nášmu domu prichádzal akýsi cudzinec. Pred dverami sa zastavil. Mama nespoznala svojho syna. Stál tam so skríženými rukami, bradou dlhou až po prsia a po tvári mu stekali slzy. Keď mama zbadala, že muž plače, zvolala: ,Ach, veď to je môj stratený syn!’ Pozvala ho dnu. Ale on zostal stáť bez pohnutia. ,Nie, mama,’ povedal, ,nepôjdem dnu, kým mi nepovieš, že si mi odpustila. ’“

Pani Moodyová ho s radosťou uistila, že mu odpustila. Rýchlo vykročila k nemu a objala ho. Stratený syn našiel odpustenie a pokoj.


Zdieľať: