Jedna žena, ktorá vlastnila hotel v malom meste, dostala telefonicky otázku: „Koľko stojí jedna noc v tom vašom malom chlieviku?“
Jej rýchla a pohotová odpoveď znela: „Päťsto korún pre prvé prasiatko a tristo pre každé ďalšie v tej istej izbe. Koľko sa vás nachádza vo vašej partii?“
Každý z nás nedokáže dať pohotovo takú primeranú odpoveď. Správna odpoveď nám väčšinou príde na um až vtedy, keď je už neskoro. V každodenných vzťahoch s inými musíme pamätať, že nikto nie je dokonalý. Každý má nenaplnené potreby, slabosti, ale aj prednosti. Práve na ne by sme sa mali zamerať. Skrášlime tak svet iným, aj sebe. Ktosi to vyjadril takto:
„Trochu viac nehy, trochu menej krutosti.
Trochu viac dávania, trochu menej lakomstva.
Trochu viac dobroprajnosti, trochu menej sebectva.
Trochu viac smiechu, trochu menej plaču.
Trochu viac kvetov, ktoré spríjemnia život…
Potom ich bude menej na hroboch, ktoré sú na konci cesty.“


Zdieľať: