Pred niekoľkými rokmi som služobne cestoval do cudziny. Mal som sa vrátiť práve v deň šiestych narodenín svojej dcéry. Sľúbil som jej, že keď sa vrátim, z letiska jej zavolám. Svoj sľub som splnil – lietadlo pristálo o 7.00 a 7.20 som už vytáčal telefónne číslo domov. Čakal som, že zdvihne manželka a začujem jej „haló“, no v slúchadle sa ozvalo „čau, ocko!“ Dcéra ani nepripustila možnosť, že by to mohol byť niekto iný. Mal predsa volať jej otec – sľúbil jej to, tak prečo by mala čakať niekoho iného? Jej detsky čistá dôvera v otcove slovo ma hlboko dojala. Uvedomil som si, ako nám dospelým táto vzácna hodnota často chýba. Pretože aj my máme svojho nebeského Otca, ktorý nás miluje a tiež nám dal svoje slovo.


Zdieľať: