
To, koľko veľa alebo málo schopností a darov sme dostali, ovplyvniť nijako nemôžeme. Ale čo s nimi urobíme, to už závisí úplne od nás. Ten, kto má veľký talent, býva na to zväčša pyšný, a ten, kto má malý talent, sa zasa podceňuje. Aké nerozumné! Je to Boh, kto dáva veľa aj málo. Našou povinnosťou je byť verný a najlepšie využiť každý, aj ten najmenší kúsok nášho daru.
Tvrdá škola
Bertoldo de Giovanni je meno jedného z najväčších milovníkov umenia. Možno ste o ňom už niekedy počuli. Bol žiakom Donatella, najvýznamnejšieho sochára svojej doby a učiteľom Michelangela, najväčšieho sochára všetkých čias. Michelangelo mal len 14 rokov, keď prišiel k Bertoldovi, ale už vtedy bolo všetkým jasné, že je neobyčajne obdarovaný. Bertoldo bol dosť múdry na to, aby si uvedomil, že talentovaní ľudia sú často v pokušení vo svojom nadaní skôr zakrpatieť, ako ho rozvíjať, preto sa snažil mladého génia vždy inšpirovať k tomu, aby na svojom umení vážne pracoval.
Jedného dňa, keď prišiel do dielne, našiel Michelangela doslova sa zabávať s časťou akejsi sochy, ktorá bola pod jeho schopnosti. Bertoldo schmatol kladivo, prešiel nahnevaný cez miestnosť a sochu rozbil na márne kúsky. Potom sa pozrel na Michelangela a vykríkol toto nezabudnuteľné posolstvo: „Michelangelo, talent je lacný, ale uchovať si nadšenie je veľmi drahé!“