So svojím 12-ročným synom som sa zastavila v domove dôchodcov, aby sme navštívili moju mamu, ktorá trpí Alzheimerom. Bolo to prvýkrát po niekoľkých mesiacoch. Zvyčajne tam chodievam sama. No keď sme vošli dnu, sestrička nás privítala slovami: „Ahoj, Sean!“ a potom nás poslala za mamou. Nechápala som, odkiaľ pozná jeho meno. Keď som sa ho na to spýtala, povedal: „Zastavím sa tu zakaždým, keď idem zo školy, aby som pozdravil starkú.“ Nemala som o tom ani tušenia.


Zdieľať: