S Katkou som sa stretla, keď som mala 12 rokov. Bola o rok staršia ako ja a už si začala holiť nohy. Vďaka tomu ju začali ostatné dievčatá – vrátane mňa – uznávať, pretože my sme si to ešte nemohli dovoliť. Mala nielen množstvo nových poznatkov a praktík z oblasti hygieny a zdravia, ale vedela tiež veľa o chlapcoch. Keď sa rozhodla prijať ma za svoju novú, najlepšiu kamarátku, považovala som to za veľkú poctu.

„Chlapcom sa páčia vyspelé dievčatá,“ povedala mi, keď sme si raz spolu pozerali časopisy. „Neznášajú dievčatá, ktoré sa stále chichúňajú.“

„Hm, pravdaže, vyspelé dievčatá,“ súhlasila som a v duchu som prisahala, že sa už nikdy, ale naozaj nikdy nebudem chichotať.

„A nestrihaj si viac vlasy,“ pokračovala Katka. „Chlapcom sa páčia dlhé vlasy; čím dlhšie, tým lepšie. Preto som si aj ja nechala dlhé vlasy.“ Na chvíľu sa zastavila, opravila si účes a potom pokračovala: „Chlapcom sa páčia šikovné dievčatá, ale nie až príliš, preto by si nikdy nemala dostať lepšiu známku ako chlapec, do ktorého si sa zamilovala.“

„Samozrejme,“ povedala som a rozmýšľala, či mám vytiahnuť nejaký zošit a robiť si poznámky. Obdivovala som Katkine nekonečné poučky a uvedomovala si, že ak sa budem riadiť jej pokynmi, budem práve taká znalá sveta ako ona. Katka bola skutočne najvyspelejšie dievča, aké som poznala.

„Ty si češeš vlasy pred spaním?“ čudovala sa mama, keď prišla do mojej izby.

„Katka povedala, že ak si vždy pred spaním prečešem vlasy 99-krát, budú mi rásť rýchlejšie,“ informovala som mamu.

Mama si sadla na posteľ a usmiala sa. „Dobre som počula, že Katka povedala…? Predpokladám, že je skúsená a dala ti veľa rád.“

„Vie toho naozaj veľa,“ odpovedala som.

Mama bola chvíľu ticho a potom povedala: „Vieš, Katka možno vie veľa o rôznych veciach, ale chýba jej niečo dôležité. Je rozdiel o mnohých veciach len vedieť, alebo byť naozaj dospelým. Skutočne dospelým sa človek stáva vtedy, keď si uvedomí, kým je, a zdá sa, že Katka v tom nie je ešte celkom doma.“

„Mami,“ povedala som opatrne, „nepochop ma zle, ale odvtedy, čo si ty bola mladá, už prešla nejaká doba. Katka má naozaj dobrý prehľad.“

Videla som, ako mama zdvihla obočie. Najprv mi napadlo, že ma teraz asi čaká prednáška s poúčaním. Namiesto toho mama potriasla hlavou a objala ma. „Jedného dňa pochopíš, o čom tvoja stará, nemoderná mama hovorila.“

Na ďalší deň poobede, kým si farbila pery leskom, Katka vyhlásila: „Myslím si, že si už dostatočne vyspelá a pripravená,“ povedala otierajúc si peru o peru a otočila sa od zrkadla ku mne.

„Vyspelá?“

„Áno. Chcem ťa predstaviť jednému môjmu starému priateľovi,“ odpovedala. „Už vieš predsa, o čom sa rozprávajú dospelí. Povedala som im, že o niekoľko minút sa stretneme v parku.“

Nemala som tušenie, že moja príprava na život napreduje takými míľovými krokmi, preto som sa snažila nedať najavo, aká som nervózna. „Super,“ zamumlala som.

Keď sme prišli do parku, dvaja starší chlapci čakali na hojdačkách.

„Chlapci?“ pozrela som prekvapene na Katku. „Nevedela som, že sa tu stretneme s chlapcami.“

Katka sa naklonila ku mne a pošepkala mi: „Povedala som im, že si už dosť vyspelá. Neurob mi hanbu!“

„Ahoj,“ zakričal vyšší, tmavovlasý chlapec a objal Katku.

„Ahoj, Paľo,“ povedala Katka a usmiala sa. Pozrela na druhého chlapca a ukázala na mňa. „Jakub, to je to dievča, o ktorom som ti hovorila.“

Snažila som sa usmiať, ale akosi mi začalo zvierať žalúdok. Jakub si na seba dal akosi veľa kolínskej. Bolo to cítiť naďaleko.

„Ahoj,“ povedal Jakub a pozrel sa mi do očí.

„Hm, ahoj,“ odpovedala som. Pohľad, ktorým sa na mňa pozeral, vo mne vyvolal zvláštny pocit. Želala som si byť teraz radšej doma. Jakub si položil na mňa ruku. „Tak kde chceš ísť?“ spýtal sa.

„Čo to robíš?“ spýtala som sa a zložila som mu ruku z pliec.

Jakub sa na mňa prekvapene pozrel a usmial sa. Potom si prsty zaboril do mojich vlasov. „Máš nádherné vlasy,“ povedal.

„Nedotýkaj sa ma,“ skríkla som a odtlačila ho od seba.

Zdalo sa mi, že Jakub stratil trpezlivosť. Pozrel sa na Katku, ktorá sa objímala s Paľom. „Veď si povedala, že je super?!“

„Myslela som si, že je,“ povedala Katka a pozrela sa na mňa pohľadom, ktorý hovoril: Spamätaj sa predsa!

„Asi si ju sem nemala priviesť,“ povedal Paľo.

„Asi,“ súhlasil Jakub. „Mala radšej zostať doma a hrať sa s bábikami.“

Čakala som, že sa ma Katka zastane. Ale nezastala sa.

„Je mi to ľúto,“ povedala Katka chalanom. Potom sa na mňa pozrela so zjavným odporom: „Myslím si, že si na to ešte príliš mladá. Asi by si mala radšej odísť.“

Začervenala som sa. Pozrela som sa na Katku a odišla som. Slzy mi vytryskli z očí. Počula som, ako sa mi vysmievajú, keď som chcela čím rýchlejšie odísť z parku. Tak toto bola moja veľká skúška dospelosti? Dovoliť Jakubovi prehrabávať sa mi vo vlasoch a dotýkať sa ma, akoby som bola jeho vlastníctvom? Vedela som, že to nebolo správne.

Keď som prišla domov, vzala som všetky časopisy, ktoré som mala od Katky, a hodila ich do smetí. V mysli som zavrhla všetky rady, ktoré mi doteraz dala. Zvláštne bolo, že hoci som sa cítila ponížená, bola som rada, že som odišla. Pochopila som – ako povedala mama –, že dospelým sa naozaj človek stáva, keď si uvedomí, kým je – a to bolo niečo, čo som sa práve začala učiť.


Zdieľať: