Kyle navštevoval strednú školu. V jedno piatkové popoludnie išiel domov, pričom školskú tašku a ruky mal plné učebníc. Cestou ho uvidel chlapec z tej istej školy, ktorý sa začudoval, prečo si na víkend berie všetky knihy domov a nenecháva si ich v skrinke v škole, ako ostatní. Kyleovi však ďalej nevenoval pozornosť a pokračoval vo svojej ceste.

Zrazu však začul krik a smiech. Otočil sa a uvidel, ako Kyle so všetkými svojimi knihami leží na zemi. Sotili ho totiž jeho spolužiaci, ktorým to prišlo vtipné. Chlapec pribehol ku Kyleovi a pomohol mu vstať a pozbierať všetky knihy. Kyle bol z pádu na zem špinavý, mal rozbité okuliare, no predovšetkým bol smutný. Chlapec si to všimol a povedal mu: „Zabudni na nich. Sú to idioti.“

Ako chlapec odprevádzal Kylea domov, dozvedel sa, že bývajú blízko seba. Prekvapilo ho to. Kyle predtým navštevoval inú školu, preto sa nestretávali. Chlapcovi bolo Kylea ľúto a chcel ho rozveseliť, preto mu dal návrh, aby si v sobotu prišiel zahrať futbal s jeho priateľmi. On súhlasil a na druhý deň prišiel na ihrisko. Cítil sa naozaj dobre. S chlapcom, ktorý ho pozval, si naozaj veľmi dobre rozumeli.

Stretli sa aj v nedeľu a dohodli sa, že v pondelok ráno pôjdu spolu do školy. Kyle niesol všetky knihy naspäť. Chlapec sa síce čudoval, na čo ich niesol domov, no na nič sa nepýtal a s ťažkým nákladom mu pomohol. Počas nasledujúcich dní sa z nich stali najlepší priatelia. Po štyroch rokoch sa ich cesty rozišli, nakoľko obaja šli študovať na iné univerzity.

Z Kylea sa stal veľmi úspešný študent. V deň, keď jeho ročník promoval, sa mu dostalo cti predniesť záverečný príhovor. Šokoval ním všetkých prítomných. Kyle sa v ňom totiž poďakoval svojmu najlepšiemu priateľovi zo strednej školy a priznal sa k tomu, že ho spoznal v deň, keď chcel spáchať samovraždu.

Dôvod, pre ktorý si bral domov všetky knihy, bol jednoduchý – nechcel, aby to po jeho smrti musela robiť jeho mama. Život šikanovaného Kylea sa zmenil v deň, keď mu chlapec pomohol vstať, odprevadil ho domov a pozval ho na futbal. Na záchranu jedného vzácneho ľudského života stačilo tak málo…

Nikdy neodkladajte skutky, ktorými by ste mohli druhým ľuďom pomôcť. Vám sa to môže zdať ako maličkosť, no pre niekoho to môže byť obrovské gesto, ktorým zachránite život.


Zdieľať: