Boh posudzuje to, čo dávame, podľa toho, čo si nechávame.
Vdova
Niet väčšej radosti, ako je úprimná radosť z obetavého dávania, keď vieme, že sa nám to určite nemôže vrátiť.
Jedna staršia žena bola chudobná a slepá. Na bohoslužbe dala pri zbierke do košíka 27 frankov, čo bolo v tom čase veľa peňazí. Všimol si to jej blízky priateľ, ktorý sedel vedľa nej, a poznamenal: „Ty predsa nemôžeš darovať tak veľa!“
„Ale môžem,“ povedala žena. „Pýtala som sa svojich susedov, koľko približne zaplatia ročne za elektrinu, ktorú minú svietením. Odpovedali mi, že 27 frankov. To je teda suma, ktorú každý rok ušetrím – keďže som slepá. Nepotrebujem nijaké lampy ani svetlo, preto chcem tieto peniaze venovať na to, aby mohlo svetlo Božej lásky zažiariť v mnohých srdciach.
Ten, kto dáva, má zvyčajne väčšiu radosť ako ten, kto berie. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak. Len to treba vyskúšať.