Vo veku deväť rokov bol Gilbert taký vysoký ako väčšina ľudí a hlas mal o oktávu vyšší než ostatní chlapci v jeho veku. Rodičov to znepokojovalo. Šli s ním preto za špecialistom na mozog, ktorý im povedal, že chlapec má taký veľký mozog, aký v živote nevidel a že sa z neho stane buď génius alebo idiot.
Nejaký čas sa zdalo, že v ňom prevláda idiot. Raz prišiel do školy a zistil, že v škole nikto nie je. Až potom si spomenul, že je sobota. Dokázal sa však pomerne ľahko naučiť dlhé state Shakespeara a Dickensa. Keď kráčal po ulici, nahlas si ich recitoval. Kvôli tomu ho spolužiaci považovali za čudáka.
Pravá podstata Gilbertovho mozgu sa odhalila, keď mal pätnásť. Po bitke s oveľa mladším chlapcom začal jeho súper recitovať Dickensa. To ich priviedlo k spoločnému rozhovoru, ktorý prerástol do priateľstva. A práve ono zmenilo Gilberta. Malý okruh spolužiakov ho prestal považoval za obra-čudáka a začali v ňom vidieť veľmi nadaného chlapca, ktorý si získal ich rešpekt.
Spolu s kamarátmi založili debatný krúžok, ktorý pomohol vycibriť jeho rozumové schopnosti. Začali spolu vydávať časopis. Vďaka svojim príspevkom do tohto časopisu sa Gilbert stal spisovateľom. Po rokoch, keď kvôli depresiám takmer spáchal samovraždu, sa z toho hádavého, logicky mysliaceho a osamelého mysliteľa stal veriaci človek.
Anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton zmenil svoj enormne veľký mozog na píšucu mašinu. Písal beletriu, humor, poéziu, drámu, politické komentáre a rôzne pohľady na vieru vo väčšom rozsahu než ktorýkoľvek iný kresťanský spisovateľ. Boh ho obdaroval úspechom, ktorý mal korene v tých najťažších okamihoch života. Boli to udalosti, ktorým by sa ľudia najradšej vyhli, keby mohli. Odlišné telesné črty v detstve ho viedli k izolácii, introspekcii a genialite. Vďaka bitke vzniklo nezvyčajné priateľstvo, ktoré našlo poslucháčov pre jeho talent; jeho vášeň v hádaní sa, mu umožnila zdokonaľovať svoje rozumové a komunikačné schopnosti a takmer spáchaná samovražda spustila proces hľadania zmyslu života, ktoré skončilo pri Ježišovi.
G. K. Chesterton je dôkaz, že Boh môže použiť dokonca aj zlé veci pre naše dobro.
Nikto sa neteší, keď sa cíti slabý a bezmocný, ale práve to je často prvý krok k Bohu, ktorý robí veľké veci. Keď sa vám nebude dariť a budete rozmýšľať, prečo život nejde tak, ako by ste si to priali, spomeňte si, že práve v našich najslabších okamihoch môže Ježiš najviac vykonať.


Zdieľať: