„Sahib – pane, Mombo je veľký a silný, pozri! Je usilovný a pracovitý! Ale nielen to, Mombo je šikovný a múdry! Daj preto, pane, prácu dobrému Mombovi i mne, jeho majiteľovi!“

Ten, komu tieto slová chvály patrili, stál neďaleko a kýval svojím mohutným chobotom, akoby chcel potvrdiť pánove slová. Mombo bol veľký slon a jeho majiteľ, ktorý ho tak vrelo odporúčal, sa volal Angra-Kan.

Majiteľ veľkých plantáží sahib Welle si skúmavým pohľadom prezerá majiteľa i zviera. Potrebuje nie jedného, ale niekoľko slonov, ktoré by poodnášali vzácne drevo, čakajúce na transport na okraji džungle. A tak sa začali zjednávať.

„Aký plat si žiada Mombo za prácu a koľko chce jedla?“ pýta sa plantážnik.

„Ach, sahib, Mombo ťažko a veľa pracuje, a preto aj veľa je! Tridsať libier sena a dvakrát do týždňa sliepku. A okrem toho päť rupií denne pre obidvoch!“ Sliepky žiadal majiteľ pravdaže pre seba.

„Sahib, to naozaj nie je veľa! Päť rupií denne je pre môjho robotníka, aby mal z čoho žiť, keď bude starý. Ja Angra-Kan nechcem pre seba nič. Sahib, budem ti zadarmo vodiť robotníka Momba do práce a keby nechcel pracovať, dohovorím mu!“

Po dlhom zjednávaní bol Mombo prijatý. Na farme bolo už päť sloních robotníkov. Mombo sa však od nich líšil. Nevšímal si ich a svojou silou a šikovnosťou si čoskoro získal úctu svojich sloních kamarátov. Keď si niektorý z nich vyberal pre seba menšie a ľahšie kmene, Mombo výstražne zatrúbil chobotom. Mombo bol naozaj usilovný a pracovitý.

Zdalo sa, že na plantáži sahiba Wella ide všetko ako po masle. Ale nebolo to celkom tak. Všetko pekné, čo sa dalo povedať o Mombovi, neplatilo o jeho majiteľovi Angra-Kanovi. Bol to lenivý a hrubý chlap, ktorý si často vypil! Stávalo sa aj to, že pri nástupe do práce sa Mombo objavil sám, bez svojho pána.

„To zviera pozná lepšie svoju povinnosť ako jeho majiteľ. Keď počuje úder gongu, príde sám do práce, zatiaľ čo jeho pán leží opitý kdesi v tieni,“ hovorieval sahib Welle.

Nikomu sa nepáčil spôsob, ako Angra-Kan zaobchádzal so svojím zvieraťom. Bol na slona tvrdý, nepekne mu nadával a za každú maličkosť ho týral. Ostatní slonivodi mu neraz dohovárali a varovali ho. Slon je najrozumnejšie zviera na svete a pamätá si človeka, ktorý mu ublížil bez príčiny. Raz sa stalo, že Angra-Kan udrel Momba hákovou palicou do chobota. Slon hrozivo zatrúbil, zamával chobotom pánovi nad hlavou, niekoľkokrát dupol mohutnou nohou do zeme a v očiach sa objavil záblesk vzbury. Ako keby svojho pána varoval.

„Kan, nebi svoje zviera. Živí ťa predsa! Pracuje pre teba. Je to dobrý robotník. Skôr by mal on potrestať teba! Pozri, zase si opitý… Jedného dňa na teba Mombo zaútočí a na svete bude o jedného zlého slonivoda menej, uvidíš,“ kričal z verandy svojho domu sahib Welle.

A to sa neskôr aj stalo. Mombo však nezaútočil. Dokázal, že nie je obyčajný slon, ale rozumné zviera, ktoré, aj keď si bolo vedomé svojej sily, nepoužilo ju. Bol deň výplaty a ako obyčajne, Angra-Kan svoje rupie prepil. Keď sa dotackal do svojej chatrče, hulákal, nadával a kričal na zviera, ktoré ho opodiaľ pozorovalo svojimi bystrými očami. Zrazu sa niečo stalo. Mombo zdvihol chobot a prenikavo zatrúbil. Majitelia slonov rozumejú slonej reči, preto sa čím skôr rozpŕchli. Opitý Angra-Kan sa však nazlostil ešte viac. „Čo sa mi vysmievaš, potvora jedna!? Mne, čo sa o teba starám a čo som si ťa priviedol z džungle? Ty darebák! Však ty sa rýchlo prestaneš smiať!“

Opitý Angra-Kan chytil kameň a hodil ho do Momba. Trafil ho do boku. Ryk, ktorý Mombo vyrazil, nebol následkom bolesti. Bol to výkrik dlho utajovanej zloby a nenávisti. Rýchlym pohybom chytil Mombo Angra-Kana v páse a zdvihol ho vysoko nad hlavu. Za stáleho zlovestného trúbenia klusal Mombo k malej, ale hlbokej riečke. Márne sa Angra-Kan zúrivo hádže, nohami kope v bezmocnom hneve do vzduchu, päsťou bije slona do chobota. Všetko nadarmo. Na brehu rieky sa slon zastaví, chvíľu nerozhodne kýva svojím zajatcom vo vzduchu. Zdá sa, ako by rozmýšľal, čo urobiť. Nakoniec sa rozhodne. Silno sa rozoženie a hodí Angra-Kana do vody. So zdvihnutým chobotom ho chvíľu pozoruje. Kým sa Angra-Kan, ktorý v studenej vode rýchlo vytriezvel, snaží zo všetkých síl dostať sa na breh, Mombo uteká do lesa. Márne ho Angra-Kan volá späť tými najsladšími slovami a menami. Dupot a praskot konárov svedčí o tom, že slon sa rýchlo vzďaľuje do hlbokej džungle.

Premočený Angra-Kan sedí smutný na brehu. Dobre vie, že ten, ktorý ho živil a pracoval pre neho, ho navždy opustil a nikdy viac sa nevráti. Vie, že sahib Welle si na nosenie ťažkých kmeňov nenajal jeho, ale Momba. A vie aj to, že dlho, veľmi dlho bude trvať, kým sa mu opäť podarí chytiť slonie mláďa a vycvičiť ho, aby pre neho pracovalo. Takéto vytriezvenie bolo ťažké a veľmi kruté.


Zdieľať: