Spolupracovníkom Louisa Pasteura v dokazovaní jeho teórie o mikróboch bol Dr. Felix Ruh, židovský lekár z Paríža. Jeho vnučka zomrela na záškrt (infekčný zápal mandlí a horných dýchacích ciest). Dr. Ruh sľúbil, že zistí, čo zabilo jeho vnučku a na niekoľko dní sa zamkol do svojho laboratória. Spolu so svojím kolegom Louisom Pasteurom sa pevne rozhodol dokázať, že teória o mikróboch je viac ako teória.
Združenie lekárov ich za to odsúdilo. Dokonca sa im podarilo donútiť Pasteura odísť z Paríža. Ale neodišiel ďaleko. Ukryl sa v lese, kde si postavil laboratórium a tam pokračoval v zakázanom výskume. Do improvizovaného laboratória doviedli dvadsať nádherných koní. Pokus prišli sledovať vedci, lekári i ošetrovateľky. Ruh otvoril oceľový trezor a vybral z neho veľkú nádobu plnú mikróbov spôsobujúcich záškrt, ktoré celé mesiace starostlivo pestoval. Bolo ich tam dosť, aby dokázali usmrtiť každého obyvateľa Francúzska. Vedec šiel ku každému koňovi a natrel mu nozdry, jazyk, hrdlo a oči s týmito smrteľnými mikróbmi. Všetky kone – s výnimkou jedného – dostali vysokú horúčku a zomreli. Väčšina lekárov a vedcov odišla; nečakali na smrť posledného koňa.
Tento kôň niekoľko dní ležal žalostne na zemi. Zatiaľ čo Ruh, Pasteur a niekoľkí ďalší spali na skladacích ležadlách v stajni, ošetrovateľ, ktorý mal službu, dostal pokyn hneď ich zobudiť, keby sa mu počas noci zmenila teplota. Asi o druhej hodine ráno teplomer ukázal o pol stupňa nižšiu teplotu. Pomocník zobudil Dr. Ruha. Nad ránom teplota klesla o ďalšie dva stupne. Do večera horúčka ustúpila celkom a kôň sa postavil, najedol a napil.
Potom vzal Dr. Ruh ťažké kladivo a dal koňovi smrteľnú ranu medzi oči. Vedci vytiahli všetku krv zo žíl tohto zvieraťa, ktoré dostalo záškrt, ale ho prekonalo. Tak rýchlo, ako mohli, uháňali s ňou do verejnej nemocnice v Paríži. Nasilu sa pretlačili na oddelenie, kde ležalo tristo detí odsúdených na smrť spôsobenú záškrtom, a každé z nich naočkovali krvou tohto koňa. Všetky – s výnimkou troch – prežili a celkom sa uzdravili…
Priekopníci lekárskej vedy to mali naozaj veľmi ťažké. Museli bojovať nielen s nevyliečiteľnými chorobami, ale aj s nevyliečiteľnými ľudskými predsudkami voči všetkému, čo je nové. Len tí, ktorí dokázali prekonať všetky prekážky a vydržať, priniesli svetu nové objavy a nádej na uzdravenie.


Zdieľať: