Napoleon ako výborný generál potreboval veľa vojakov. Pri jednom odvode mal byť vzatý muž, ktorý však nechcel ísť do vojny. Našťastie mal priateľa, ktorý sa ponúkol, že pôjde namiesto neho. Do pluku vstúpil pod jeho menom. Pod jeho menom ho vyslali do vojny. Jedného dňa však v boji zomrel. Pochovali ho do spoločného vojenského hrobu.
Po nejakom čase potreboval Napoleon nových vojakov. Došlo však k akémusi úradnému omylu a muž, za ktorého priateľ padol v boji, mal byť odvedený druhýkrát. Keď prišli, aby ho vzali do vojska, bránil sa:
„Nemôžete ma predsa vziať na vojnu.“
„Prečo?“
„Som mŕtvy,“ znela odpoveď.
„Nie si mŕtvy. Si predsa živý a zdravý.“
„A predsa som mŕtvy.“
„Človeče, ty si sa celkom zbláznil. Kedy si umrel?“
„V tom a tom boji. Som pochovaný tam a tam v hromadnom vojenskom hrobe.“
„Ty si naozaj celkom stratil rozum. Nerob si z nás žarty!“
„Nie som blázon. Hovorím vám celkom vážne. Zomrel som pred niekoľkými mesiacmi. Pozrite sa vojenských záznamov a uvidíte, že hovorím pravdu.“
Muž hovoril tak vážne a presvedčivo, že si dali tú námahu a vec preskúmali. V záznamoch naozaj našli jeho meno. Zistili, že tento muž bol už raz odvedený, poslaný na vojnu, kde v jednom boji zomrel.
„Naozaj si hovoril pravdu. Napriek tomu vidíme, že si nezomrel. Určite šiel niekto namiesto teba ako tvoj zástupca.“
„Áno, mal som dobrého priateľa, ktorý šiel na vojnu namiesto mňa a zomrel namiesto mňa. Nemáte právo ani sa ma dotknúť. Zomrel som vo svojom priateľovi. Zákon už na mňa nemôže mať nijaký nárok.“
Pretože myšlienku o zástupcovi uznať nechceli, celú vec predniesli priamo cisárovi, ktorý rozhodol nasledovne:
„Tento muž je v práve. Zomrel a bol pochovaný vo svojom zástupcovi. V očiach zákona je preto mŕtvy a pochovaný. Francúzske zákony už naňho nemajú nijaké právo ako na vojaka a obrancu vlasti.“
Ježiš Kristus vytrpel smrť ako zástupca hriešnikov na Božom súde. Každý, kto sa mu v plnej dôvere odovzdá, môže si tento čin jeho lásky privlastniť.


Zdieľať: