Zo všetkých súťaží zdatnosti je len niekoľko podobne náročných ako Železný muž. Účastníci musia preplávať 3,8 kilometra, prejsť na bicykli 180 kilometrov a zabehnúť maratón – 42,125 kilometra. A aby toho nebolo málo, každú disciplínu musia dokončiť v stanovenom čase, inak sú diskvalifikovaní. Súťaže o Železného muža sa zúčastňuje veľmi málo ľudí a dokončí ju len asi sedem ľudí zo sto. Do cieľa dorazia iba skutoční vytrvalostní hrdinovia.

Jedným z nich bol aj Rick Hoyt. Nikto by na neho pred štartom netipoval. Prekonal detskú mozgovú obrnu, trpel chronickými kŕčmi a kvadruplégiou (ochrnutím končatín). Lekári jeho rodičom povedali, že sa nikdy nebude hýbať. Ak prežije, bude trvalo pripútaný na lôžko, a preto by podľa ich názoru bolo najlepšie dať ho do ústavu.

Rodičia sa ale nemohli svojho prvorodeného syna vzdať. Rickov otec zahliadol v synových očiach zvláštny záblesk – ako by sa niečo z jeho vnútra dralo na povrch.

Keď mal dvanásť rokov, povedal svoje prvé slová – samozrejme, nevyslovil ich ústami, ale pomocou počítača. Po dokončení základnej školy vyštudoval strednú a vysokú školu; promoval na Bostonskej univerzite.

Jedného dňa Rick čítal o charitatívnej akcii, o behu na osem kilometrov. Chcel byť užitočný, a tak prehovoril svojho otca, aby ho prihlásil s tým, že ho otec bude celú cestu tlačiť na vozíku. Rick bol šťastný.

„Keď bežím, nevnímam, že som postihnutý.“

Bol to začiatok jedinečnej otcovsko-synovskej športovej kariéry. Rick sa zúčastnil na viac ako dvesto rôznych súťažiach. „Prebehol“ Spojené štáty z jedného konca na druhý.

Dokončil aj Železného muža. Ťahaný otcom na gumenom člne „preplával“ 3,8 kilometra. Na sedadle, pripevnenom na bicykli, „prešiel“ 180 kilometrov. A na vozíku, ktorý zas tlačil jeho milujúci otec, „zabehol“ maratón. Úžasný príbeh! Nádherné svedectvo o láske otca a syna!

Aj my sme ako Rick. Nemáme nič, čím by sme sa mohli pred Bohom chváliť. Milujúci Otec nás tlačí pred sebou a nesie v náruči – až do cieľa.


Zdieľať: