V roku 1988 postihlo mesto Leninakan v Arménsku ničivé zemetrasenie s magnitúdou 6,9 stupňov. Mesto sa zmenilo na obrovskú hromadu ruín. Hakob Barsekjan vtedy prišiel o manželku i syna. Stratil zmysel života. Jeho domovom sa stal osemmetrový hliníkový kontajner.

Po piatich rokoch vyšiel jedného dňa von z kontajnera a začal prehľadávať trosky. Hľadal všetko, čo by sa ešte nejakým spôsobom dalo použiť – matice, skrutky, oceľové tlakové fľaše, kanistre, ventily, ktoré opatrne vymontoval z vrakov… Vyštudoval za inžiniera pre priemysel, ktorý žiaľ v jeho meste už niekoľko rokov neexistoval. A tak začal od základov. Z toho, čo našiel, zostrojil mlynček na mäso, mixér, strojček so šľapacím pohonom na prípravu párkov, zariadenie do udiarne, krájač na mäso…

V jednej starej učebnici botaniky sa dozvedel, že na horských pastvinách severného Arménska rastie množstvo liečivých rastlín. Začal ich zbierať a sušiť. Vynašiel stroj na sušenie a krájanie cesnaku, chrenu, rasce, bazalky, harmančeku, šípok a estragonu. Potom vynašiel stroj na balenie liečivých čajov do nepriepustných obalov. V jeho kontajneri začali fungovať tri fabriky na spracovanie potravín.

„Odpusť nám naše viny, Pane,“ modlil sa Hakob, „uveď nás do svojho kráľovstva a zmiluj sa nad chudobnými.“ Hakob hovorí, že okrem posledných piatich rokov ochromujúceho žiaľu, keď sa už nedokázal ani modliť, bol vždy optimista. „Vždy som veril.“


Zdieľať: