Dnes tomu sotva dokážeme uveriť, že zemiaky boli kedysi veľmi neobľúbeným jedlom. Keď ich Sir Walter Raleigh prvýkrát predstavil Angličanom, noviny boli plné článkov proti nim, duchovní kázali v kostoloch proti zemiakom a obyčajní ľudia sa ich pre istotu ani nedotýkali. Pôda, v ktorej boli vysadené, musela byť zbavená choroboplodných zárodkov, pretože sa verilo, že spôsobujú rôzne druhy chorôb – ba dokonca aj smrť.

Našlo sa však aj niekoľko odvážnych mužov, ktorí neverili takýmto propagandám. Zemiaky pokladali za zdravú a blahodarnú potravu, ako aj za riešenie, ako odstrániť hlad medzi chudobným obyvateľstvom. Napriek všetkým snahám sa týmto niekoľkým šľachticom v Anglicku nepodarilo presvedčiť obyvateľov, aby začali zemiaky pestovať. Trvalo to roky, kým sa podarilo prekonať nepriazeň verejnosti a zemiaky sa stali obľúbeným jedlom.

Francúz menom Parmentier to vzal z iného konca. Prvýkrát počul o tejto novej rastline v čase, keď bol vo väzení počas vojny v Anglicku. Jeho kamaráti vo väzení protestovali a búrili sa, keď dostali ako jedlo zemiaky. Parmentier namiesto toho premýšľal a získaval informácie o spôsobe pestovania a prípravy novej potravy. Po svojom návrate do Francúzska si od kráľa zaobstaral pokusné pole, na ktorom začal pestovať zemiaky. Keď nastal čas vykopať ich, na svoje vlastné náklady si zadovážil niekoľkých vojakov, aby pole zo všetkých strán cez deň strážili. Potom pozval významné osobnosti a previedol ich cez pole. Tu a tam vykopal niekoľko hľúz, pripravil z nich jedlo, ktoré vzácni hostia s chuťou zjedli.

O niekoľko dní sa jeden z vojakov ponáhľal za Parmentierom so smutnou správou, že sedliaci z dediny v noci vyrabovali zemiakové pole a odniesli si takmer celú úrodu.

Parmentier bol – na veľké prekvapenie vojaka, ktorý mu túto správu priniesol – celý natešený. Od radosti zvolal: „Keď ľudia kradnú, aby si zaobstarali zemiaky, ich obľúbenosť medzi verejnosťou je zaistená.“

Niektoré zmeny sa presadzujú naozaj veľmi ťažko…


Zdieľať: