Nedávno som sa rozprával s 29-ročnou ženou. Hovorila mi o tom, ako sa zmenila a ako veľmi je rada, že sa jej v živote darí. Hovorila mi o svojich úspechoch a o tom, čo sa jej v poslednom čase podarilo. Počas nášho rozhovoru pri obede mi povedala, že ako človek prežíva radosť. Prvýkrát po dlhom čase šli veci v jej živote tak, ako si to predstavovala. Bol to jednoducho šťastný človek.
Ako som ju počúval, stále viac som si uvedomoval, že hovorí o sebe ako o šťastnom človeku; ani raz sa o sebe nezmienila ako o žene. Asi po dvadsiatich alebo tridsiatich minútach som jej povedal: „Keď hovoríš o sebe, hovoríš vždy ako o človeku. Ako žiješ ako žena? Si rada, že si žena?“
Keď som položil túto otázku, rozplakala sa. Nasledoval dlhý, plačom popretkávaný rozhovor o tom, že bola sexuálne zneužívaná a ako žena sa cítila neužitočná a špinavá. Ako žena neprežívala a necítila nijakú radosť, aj keď navonok vyzerala super. V jadre svojej bytosti to nebola šťastná žena, ako sa možno zdala navonok.
Veľmi často sa pod maskou navonok šťastnej a vyrovnanej osobnosti skrýva strápená a ubolená ľudská duša. Potrebuje človeka, ktorý by sa jej snažil porozumieť a povzbudiť ju. Možno práve ty si pre niekoho tá správna osoba, ktorá ho dokáže vypočuť a povzbudiť. Alebo možno aj ty potrebuješ niekoho, kto ťa podrží. Preto sme ako ľudia dostali schopnosť hovoriť a počúvať.


Zdieľať: