V Škótsku žil kedysi jeden obyčajný človek – pastier. Mal jednu dcéru, ktorá s ním chodila pásť ovce. Otec si so sebou nosieval píšťalku a kým sa ovce pásli, hrával na nej.

Jedného dňa prišla dcéra za rodičmi s tým, že chce ísť do sveta. Chce niečo zažiť. Chce vidieť, ako vyzerá veľké mesto. Rozhodla sa, že odíde do Londýna. Rodičia sa snažili vyhovoriť jej to, ale ona sa nenechala odradiť. Mali našetrené nejaké peniaze, ktoré jej dali na cestu. S ťažkým srdcom sa s ňou lúčili. Dcéra sľúbila, že im bude pravidelne písať.

Spočiatku listy prichádzali pravidelne raz do týždňa. Postupne sa interval predlžoval, až listy prestali dostávať úplne. Rodičia sa za svoju dcéru každý deň modlili. Robili si starosti, ako sa jej darí. Po niekoľkých rokoch to už otec nevydržal a rozhodol sa, že pôjde za ňou.

„Ako ju nájdeš v tom veľkom meste?“ spýtala sa ho žena. Odvetil jej: „To už nechaj na mňa. Modli sa, aby som ju našiel.“

Otec si vzal so sebou píšťalku. Vedel, že dcéra dobre pozná hlas tejto píšťalky i piesne, ktoré otec hrával pri ovciach. „Budem chodiť po meste a hrať na tejto píšťalke,“ rozhodol sa otec.

Deň čo deň chodil po londýnskych uliciach a vyhrával na píšťalke. Žiaľ, bez úspechu. Pomaly už začínal strácať nádej. Potom narazil na jednu vykričanú štvrť. Raz večer, keď už chcel skončiť, sa otvorili dvere jednej krčmy. Dnu prenikol zvuk píšťalky. Dcéra, ktorá tam sedela s priateľmi za stolom, začula ten zvuk. Zostala zarazená. Mohol to byť len jej otec. Vstala a vybehla von.

Na ulici uvidela svojho otca. Rozbehla sa k nemu. Aj keď sa zmenila, otec ju spoznal. Do očí sa mu tlačili slzy, keď jej hovoril: „Tak dlho som ťa hľadal. Teraz som ťa konečne našiel. Tak veľmi som po tebe túžil.“ Aj dcéra bola šťastná, že na ňu rodičia nezabudli. Nechala všetko tak a vrátila sa s otcom domov.

Aj náš nebeský Otec hľadá svoje stratené deti. Vrátiš sa s ním domov?


Zdieľať: